Dnes najčítanejšie
Primátorovi Rajca niekto poslal biely prášok, mestský úrad museli uzatvoriť

25 marec 2020 - 15:41

Žilinskí odborníci k aktuálnej situácii s testovaním, prevalenciou a vývojom koronavírusu

Foto: Žilinskí odborníci k aktuálnej situácii s testovaním, prevalenciou a vývojom koronavírusu
Foto: Francisco Àvia/Hospital Clínic/Flickr

Spoločnosť na Slovensku žije v posledných týždňoch informáciami o koronavíruse SARS-CoV-2. Pred mesiacom sme v dobe, kedy sa dostávala infekcia do povedomia a spoločenskej diskusie aj u nás, zverejnili poznatky žilinského profesora v odbore Verejné zdravotníctvo prof. MUDr. Vladimír Oleár, CSc. a jeho kolegyne, rovnako profesorky v odbore Verejné zdravotníctvo prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD, MPH. 

Záujem zo strany žilinskej verejnosti o pohľad odborníkov potvrdzuje aj viac ako 38-tisíc prečítaní vyššie spomenutého článku, preto dnes zverejňujeme ďalšiu časť informácií.

Ich autorom je okrem epidemiológa Oleára aj mikrobiologička Doc. MUDr. Elena Nováková, PhD., vedúca Ústavu mikrobiológie a imunológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. 

Aké testy sú dostupné pre testovanie SARS CoV19

V súčasnosti sa používa viacero testov pre diagnostikovanie infekcie vírusom SARS-CoV-2, ktorá vyvoláva ochorenie COVID-19. Diagnostické testy sa líšia svojou citlivosťou a spoľahlivosťou.

V Slovenskej republike   je zavedené  aktuálne najpresnejšie testovanie na báze dôkazu vírusovej RNA, a to takzvanou PCR metódou.  Okrem tejto najpresnejšej metódy sú k dispozícii testy na báze dôkazu protilátok proti vírusu a test na dôkaz prítomnosti povrchového antigénu vírusu.

Aký je rozdiel medzi uvedenými testami

Najpresnejší test PCR metódou umožňuje zachytiť vírus už v skorom období po infekcii. Pre úspešnosť uvedeného testu je nevyhnutné splnenie základných podmienok, medzi ktoré patrí  správny čas pre odber materiálu (najskôr druhý až tretí deň po infekcii, keď  je vírus už v dostatočnom množstve na slizniciach v nosohltane), správna technika odberu materiálu zacvičeným odborným zdravotníckym pracovníkom (odber nie je jednoduchý, a zle vykonaný odber materiálu zásadne ovplyvní  výsledok).

Dôležité je i uchovávanie biologického materiálu, jeho transport do laboratória (napr. správne zabalenie testu, teplota pre uchovávanie a transport, čas od odberu po spracovanie). Ak sa podarí zachytiť vírus, spoľahlivosť určenia je takmer stopercentná.

  Ak sa však vykoná  napríklad odber materiálu nesprávne, záchyt i u jednoznačne chorej osoby sa nemusí podariť. V prípade nesprávneho načasovania odberu (veľmi skoro) sa potvrdenie RNA nemusí podariť pre neprítomnosť vírusu na tkanivách, jeho nízku koncentráciu. 

Výsledok je dostupný  v horizonte 6-8 hodín (pri spracovaní PCR podľa metodiky schválenej SZO – Svetovou zdravotníckou organizáciou).

Dôkaz imunoglobulínov IgM a IgG sa vykonáva z krvi, a k dispozícii sú štandardné postupy dôkazu imunolgobulínov v krvnom sére (klasické testy i rýchlotesty) alebo z kapilárnej krvi (odber k prsta – len rýchlotesty). Dôkaz IgM, resp. IgG, je však možný až po ich vzniku v organizme infikovaného človeka.

To je zvyčajne až po 10 dňoch od infekcie, kedy sú už imunoglobulíny IgM v krvi. Klasický dôkaz protilátok (napr. ELISA testom)  nám dá výsledok do 2 hodín od odberu.

Výsledok môže významne ovplyvniť čas odberu , najmä ak sme odber vykonali u osoby infikovanej v čase, keď ešte protilátky nie sú v krvi dokázateľné - teda skôr ako 8. deň po infekcii.

Z tohto dôvodu sa odporúča opakovanie testu dôkazu protilátok v odstupe minimálne 10-14 dní po prvom negatívnom odbere. Dôkaz prítomnosti IgM protilátok je signál „čerstvej“ infekcie, dôkaz protilátok IgG je signál prekonania infekcie – tzv. „neskoré“ protilátky.

Rýchlotesty na dôkaz IgM /IgG z krvi žilnej alebo kapilárnej nám dávajú rýchlu informáciu o prítomnosti, resp. neprítomnosti protilátok v krvi vyšetrovanej osoby   do približne 15-30 minút. Problém rýchlotestov je v presnosti vykonania vyšetrenia podľa odporúčaní výrobcu, a tak isto by jeho odber, spracovanie a hodnotenie mala vykonať len odborne vzdelaná osoba (nie laik).

Tak isto pre získanie správneho výsledku je nevyhnutné dodržať všetky podmienky ako pre vyšetrenie protilátok „klasickou“ metódou. Teda správne načasovanie odberu, a v prípade jeho negativity opakovanie vyšetrenia o 10-14 dní. 

Dôkaz antigénu

Zdroj: http://mp.weixin.qq.com/s/ydHEcrdaaa107IUC938ruw


* čierna čiara prezentuje časový priebeh pre dôkaz vírusu PCR metódou (cca 2-3 deň od infekcie)

** modrá čiara prezentuje časový priebeh prítomnosti antigénu a jeho možný dôkaz rýchlotestami (cca 6-10 deň od infekcie)

*** červená čiara prezentuje časový priebeh tvorby   protilátok a pravdepodobnosti ich dôkazu (cca od 8 - 14 dňa od infekcie podľa typu IgM / IgG)

Porovnanie testov podľa možností ich použitia v časovej závislosti na začiatku infekcie 


Zdroj: http://mp.weixin.qq.com/s/ydHEcrdaaa107IUC938ruw


Je možné vykonať celoplošné vyšetrenie na koronavírus?

Ak sa pod celoplošným vyšetrovaním chápe postup, aký sa uplatňuje napríklad pri celoplošnom vyšetrovaní (skríningu) tehotných žien na HIV infekciu, musíme definovať skupinu, pre ktorú bude toto vyšetrenie určené. 

Určite nemôžeme celoplošné vyšetrovanie na koronavírus chápať ako vyšetrovanie všetkých obyvateľov Slovenska. Ak by sme chceli vyšetriť všetkých obyvateľov SR, tak by sme pri prezentovanej kapacite 3 000 vyšetrení potrebovali približne 1 800 pracovných dní, teda asi 5 rokov. 

Preto pod plošným vyšetrovaním môžeme rozumieť „selektívne“ vyšetrovanie osôb presne definovanými epidemiologickými alebo klinickými dôvodmi.  

Kto by mal byť vyšetrovaný

Podľa odporúčaní slovenských (ÚVZ SR, MZ SR) a svetových zdravotníckych autorít (WHO, CDC, ECDC a podobne) sa vyšetrujú osoby:

- Hospitalizovaní pacienti, ktorí majú znaky a príznaky kompatibilné s COVID-19,
- Pacient so závažnou akútnou respiračnou infekciou (horúčka + aspoň jeden príznak respiračného ochorenia, napríklad kašeľ, teplota, dýchavičnosť), ktoré si vyžaduje hospitalizáciu (SARI - Severe Acute Respiratory Infection – Ťažká akútna respiračná infekcia),
- Iné  osoby s predispozíciou, ako sú starší dospelí a osoby s chronickým ochorením a / alebo stavom s oslabenou imunitou, ktoré ich môžu vystaviť vyššiemu riziku závažného priebehu ochorenia COVID-19, resp. úmrtia (napríklad cukrovka, ochorenie srdca, imunosupresívne lieky, chronické ochorenie pľúc, chronické ochorenie obličiek),
- Pacienti s nešpecifickými problémami (napríklad hnačka, zvracanie, bolesti brucha) s anamnézou cestovania alebo pobytu v krajine / oblasti s lokálnym prenosom alebo prenosom v komunite COVID-19,
- Osoby, ktoré počas 14 dní pred objavením sa symptómov, alebo pacient s akútnym respiračným ochorením, ktorý bol v posledných 14 dňoch pred objavením sa symptómov v úzkom kontakte s potvrdeným alebo pravdepodobným prípadom COVID-19,
- Každá osoba vrátane zdravotníckeho personálu, ktorá bola v úzkom alebo akomkoľvek kontakte s podozrivým alebo chorým na COVID-19 (do 14 dní od nástupu symptómov) alebo má anamnézu cestovania z postihnutých geografických oblastí,
- Tak isto sa odporúča vyšetrenie testom na SARS-CoV-2 pre osoby s inými epidemiologickými súvislostiami, ktoré vedú k oprávnenému odbornému názoru na vykonanie testu,   
- Klinickým lekárom sa odporúča, aby testovali na SARS-CoV-2 i chorých s klinikou iných respiračných ochorení (napr. chrípku). 

Z epidemiologického hľadiska používanie absolútnych čísel pre vyjadrenie závažnosti situácie v jednotlivých krajinách nie je najvhodnejším parametrom. Pre lepší prehľad o epidemiologickej situácii je vhodnejšie používať relatívne čísla, ktoré vyjadrujú počet ochorení na počet obyvateľov v krajine, respektíve oblasti.

V danom prípade ochorenia COVID-19 je vhodný parameter pre hodnotenie epidemiologickej situácie prevalencia (staré + nové prípady na stotisíc obyvateľov).

Ak sa pozrieme na vývoj prevalencie COVID-19 v Slovenskej republike v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, môžeme konštatovať, že doterajšie opatrenia na spomalenie epidemického procesu významne ovplyvnili epidemiologickú situáciu a na Slovensku máme jednu z najnižších prevalencií COVID-19 v rámci Európy.

Paradoxne, najhoršia situácia je v krajinách ako je Luxembursko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko. A až potom nasleduje Taliansko a Španielsko, ktoré sú najčastejšie medializované. 

Situácia podľa https://www.worldometers.info/coronavirus/ k 25. marcu 9:30 hod.

Štatistika vykonaného počtu testov k 20. marcu 2020

K včerajšiemu dátumu bolo vykonaných 4416 testov,  Slovensko je tak na úrovni približne 724 vykonaných testov na 1 milión obyvateľov. 

Nulový podiel finančných skupín má nulový vplyv na redakčný obsah.
Sme jedným z mála skutočne nezávislých médií v Žiline.


358 zdieľaní

Dopravný servis
Strečno
Zver pri ceste
21:37
Brodno
Prekážka na ceste
20:15
Porúbka
Policajná hliadka
20:09
Strečno
Prekážka na ceste
19:38
Strečno
Jama na ceste
18:22
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina


Program nie je dostupný.

Najbližšie podujatia

Podujatia nie sú dostupné.