Správa NP Malá Fatra: K rekonštrukcii a prístavbe Chaty pod Chlebom bolo potrebné prehodnotiť rozsah

Redakcia
•
30 september 2019, 11:29

Pred niekoľkými dňami vyvolala informácia o plánovanej rekonštrukcii a prístavbe na Chate pod Chlebom výrazné emócie najmä na sociálnych sieťach. Aktivista a ochranár Erik Baláž zverejnil informáciu o tom, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) v Banskej Bystrici sa vyjadrila v stanovisku bez pochybností o vplyvoch rekonštrukcie a prístavby na chránené územie.

ŠOP SR tak fakticky vydala opačné stanovisko ako správca konkrétneho chráneného územia, kde sa zámer rieši - teda v Malej Fatre. Správa NP Malá Fatra vo vyjadrení k situácii upozorňuje, že ŠOP SR si v podobných prípadoch vyžiada podklady práve od miestneho správcu. K tomu však nedošlo:

„Nerozumieme, prečo sa tak nestalo aj v tomto prípade. Zároveň, ak o takéto stanovisko žiada orgán ochrany prírody, zvyčajne sa priamo obráti na konkrétnu správu, nie na ŠOP SR. Len v roku 2019 sa vo veci vydania stanoviska podľa § 28 obrátil úrad priamo na našu správu približne 30 krát. Samozrejme, existujú prípady, kedy odborné stanovisko vypracuje ŠOP SR. Stáva sa tak vtedy, ak ide o zámer, ktorý sa dotýka viacerých chránených území súčasne. Stanovisko však vzniká na základe čiastkových podkladov jednotlivých správ. Chata pod Chlebom ale takýmto prípadom nie je,“ uvádza Správa NP Malá Fatra.

Štátna ochrana prírody sa bráni, že pre zhotovenie stanoviska ju oslovil Okresný úrad v Žiline: „Riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody SR sa rekonštrukciou chaty nezačalo zaoberať z vlastnej vôle, bolo priamo oslovené Okresným úradom v Žiline. Preto zamestnanci ŠOP SR spravili obhliadku na mieste a situáciu vyhodnotili. Na základe obhliadky sa vydalo jedno jediné stanovisko pre Okresný úrad v Žiline. A toto stanovisko sa nijak nemenilo. O žiadnom inom stanovisku ŠOP SR nevie, ani mu nebolo doručené.“

Majiteľ chaty označil odporúčania na nesúhlasné stanovisko za pochybné bez bližšieho vysvetlenia

Stanovisko nebolo Správe NP Malá Fatra nikdy doručené, pracovníci sa o ňom dozvedeli až na konaní o umiestnení prístavby na Obecnom úrade v Šútove. Chatu pod Chlebom pred nejakým časom nadobudol bývalý primátor Martina a súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Hrnčiar.

Ten zareagoval aj na zverejnené informácie ochranára Baláža, v stanovisku označil nesúhlasné stanoviská miestneho správcu za “pochybné verdikty” a podľa jeho slov rozhodovanie “prevzala” centrála: „Preto po sérii pochybných verdiktov správy národného parku prevzala rozhodovanie centrála Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici a jej verdikt bol pozitívny. Iný ani nemohol byť,“ napísal Hrnčiar.

Už začiatkom februára poslali správcovia vyjadrenie k rekonštrukcii a prístavbe Chaty pod Chlebom na základe žiadosti Okresného úradu v Martine. V ňom skonštatovali, že s ohľadom na charakter stavby a jej lokalizáciu môže mať stavba v navrhovanom rozsahu a s ňou súvisiace činnosti ako pešia turistika či skialpinizmus negatívny vplyv na predmet ochrany a odporučili vydať nesúhlasné stanovisko.

„V takomto prípade sa zámer posudzuje v zmysle zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zamietavé stanovisko správy chráneného územia teda neznamená, že predmetná činnosť bude automaticky zakázaná. Naše stanovisko len poukázalo na možné problémy, ktoré treba podrobnejšie preskúmať. Chata pod Chlebom má svoju históriu a aj opodstatnenie, no zastávame názor, že bolo potrebné prehodnotiť rozsah plánovanej rekonštrukcie. Tento postup je v ŠOP SR a jej organizačných jednotkách štandardný. Preto sme prekvapení, že sa k veci vyjadrila ŠOP SR Banská Bystrica bez najmenších pochybností o možných vplyvoch na predmety ochrany územia,“ uviedla Správa NP Malá Fatra s tým, že pri hodnotení je potrebné brať ohľad na širšie, kumulatívne vplyvy a neposudzovať len samotnú zastavanú plochu, kde má objekt stáť.

Prostredie okolo Chaty pod Chlebom zaradila ŠOP SR do Ekologického funkčného priestoru (EFP) pre tetrova hlucháňa v návrhu dokumentu Program starostlivosti o CHVÚ Malá Fatra. Správa NP Malá Fatra spresnila, že nie je proti rekonštrukcii Chaty pod Chlebom, rozporuje len jej rozsah. Ak dôjde k rekonštrukcii a prístavbe bez vyššie spomínaného posudzovania vplyvov na životné prostredie, vytvára to podľa nej nebezpečný precedens:

„Riešenie takýchto prípadov opísaným postupom vytvára do budúcna veľký precedens a významne komplikuje vyjednávaciu pozíciu pracovníkom správ chránených území. Ak môže byť zrekonštruovaná Chata pod Chlebom bez posudzovania, potom prečo nemôže byť obnovená aj Chata pod Rozsutcom, o ktorú je mimochodom veľký záujem. V roku 2019 sme mali sériu rokovaní s vlastníkmi okolitých lesných pozemkov vo veci obmedzenia/zákazu lesnej hospodárskej činnosti, ktorá môže mať vplyv na populáciu hlucháňa hôrneho. I na týchto rokovaniach zaznelo, či jediným negatívnym faktorom je lesohospodárska činnosť a ako budeme riešiť iné príčiny úbytku druhu - napríklad turistika či skialpinizmus.“

Počet návštevníkov narástol násobne, služby turistom nestíhajú

Nárast počtu turistov neobchádza ani Malú Fatru vrátane Chaty pod Chlebom. Za posledné desaťročie ich počet vzrástol niekoľkonásobne, čo sa prejavuje na rýchlosti služieb. Ako uviedla v skupine Chata pod Chlebom chatárka Jana Parížeková, ak by nebola regulovaná kapacita na prespatie, tá by sa rovnako zvýšila.

Počas víkendu boli na chate bežné hodinové rady na nápoj, so zvýšením počtu návštevníkov pribudli prevádzkové problémy. Ako jeden z prevádzkovateľov sa podieľala na príprave projektu.

„V novej časti bude 6 izieb, jedáleň s terasou a technické zázemie chaty. V starej časti bude ubytovanie zamestnancov, obľúbená noclaháreň so sprchami a s WC, byt chatára. Ubytovacia kapacita chaty sa nenavyšuje, radikálne sa ale skvalitní chod kuchyne a jedálne, zrýchli sa obsluha hostí. Energiám a teplu na chate pomôžu fotovoltaické panely na streche. Chata bude mať ekologický systém kúrenia, obsluhovanie a zásobovanie chaty sa nemení. Bude prebiehať tak ako doteraz terénnym autom alebo ratrakom,“ dodala Parížeková, ktorá pridala aj zverejnené vizualizácie.

Voči postupu, pri ktorom ŠOP SR vydala opačné stanovisko bez vyžiadania podkladov od Správy NP Malá Fatra, vyjadrili miestni správcovia námietku otvoreným listom, v ňom dementovali aj informáciu majiteľa Hnčiara o tom, že riaditeľ kritizuje postup pre budúci osobný prospech:

„Na záver dodávame, že kolektív Správy NP Malá Fatra vyjadril nesúhlas s uvedeným postupom v liste, ktorý sme poslali riaditeľstvu Štátnej ochrany prírody SR a ostatným pracovníkom. Odmietame, že list bol podpísaný pod akýmkoľvek nátlakom. Následne, na druhý deň, bol prípad zverejnený. Správe NP Malá Fatra nejde o vytĺkanie politického kapitálu (hoci sa z prípadu stala aj politická kauza), ako sa niekto snaží verejnosť presviedčať. Riaditeľ Správy NP Malá Fatra nemá záujem o „stoličku o poschodie vyššie“.“