Dnes najčítanejšie
Dnes popoludní došlo k dopravným nehodám postupne v Tepličke nad Váhom, Strečne a Varíne. Žilina stojí
COVID-19 vývoj situácie v kraji

25 február 2019 - 22:21

Kompletné prejavy rečníkov na štvrtkovom zhromaždení Za slušné Slovensko v Žiline

Vo štvrtok 21. februára, v deň výročia vraždy Jána Kuciak a Martiny Kušnírovej, prebehli na celom Slovensku zhromaždenia Za slušné Slovensko. Výnimkou nebola ani Žilina, organizátori zhromaždenia v Žiline zozbierali všetkých 13 prejavov rečníkov, ktoré si môžete nižšie prečítať.

Autormi fotografií k jednotlivým vystúpeniam sú Bea Benikovská a Ľubo Bechný. Na konci článku je k dispozícii aj záznam všetkých vystúpení od organizátorov. Pre prečítanie prejavu kliknite, prosíme, na meno rečníka a následne sa vám zobrazí.  

Marcel Tomaník, blízky priateľ Jána Kuciaka
“ONI ICH ZABILI, ONI ICH ZABILI,” OPAKOVAL MI DO TELEFÓNU. MNE TO STÁLE PRIŠLO NEMOŽNÉ.”

Zobraziť celý prejav

Dobrý večer všetkým,

21.februára 2018 ešte nikto z nás, azda okrem chladnokrvného vraha alebo vrahov netušil, že sa udeje tragická udalosť, ktorá otrasie celým Slovenskom no najmä rodinami, priateľmi, a blízkymi Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej.

Spomínam si ako dnes že som sa 26.februára v pondelok zobudil a v telefóne som našiel správu od Janovho brata, či som s Janom nebol v poslednej dobe v kontakte lebo sa vraj stalo niečo strašné… Zľakol som sa či nemali haváriu alebo niečo podobné, tak som mu obratom zavolal, že čo sa deje.

„Oni ich zabili, oni ich zabili,“ opakoval mi do telefónu. Mne to stále prišlo nemožné, tak som mu povedal, že to nie je pravda a že všetko bude dobré. Sám som celkom dobre nevedel, čo rozprávam, pretože mi to nešlo do hlavy tak som mu zavolal ešte raz, že čo sa teda stalo a povedal mi, že niekto zavraždil Jana aj s Martinou, a že ich našli oboch mŕtvych v dome.

Neviem opísať ten pocit, ktorý som vtedy cítil, ale neprial by som to zažiť ani najhoršiemu nepriateľovi. Myslel som si stále, že to sa mi iba sníva, no asi do hodiny, keď toho začal byť plný internet a televízia, tak sa tento strašný sen stal realitou. Realitou, s ktorou sa asi nikto z ich blízkych nedokáže dodnes vyrovnať. Vrah o život pripravil dvoch štastných, milujúcich sa, čestných mladých ľudí.

Dlho som nevedel prísť na to, prečo sa to stalo, no dnes už to všetci vieme, stalo sa to z lásky, ale bohužiaľ bola to láska k moci a peniazom, ktorá niekomu natoľko zaslepila mozog, že bol ochotný dvoch mladých ľudí pripraviť o život.

Jano bol človek, ktorý by vám dal prvé posledné bez toho, aby za to od vás niečo očakával. Bol jedným z mála ľudí, na ktorého by som sa mohol obrátiť s čímkoľvek a som si istý, že by urobil všetko preto, aby mi pomohol.

Nikdy som na neho nehľadel ako na novinára, ale ako na blízkeho priateľa a verte mi, že je strašný pocit, keď idete namiesto jeho svadby na jeho pohreb. Realita je však taká, že čo sa stalo už sa neodstane, no mne ako aj iným jeho blízkym ostane množstvo nádherných spomienok, ktoré nám už nik nikdy nevezme.

Jano Kuciak bol zavraždený pre svoju investigatívnu činnosť, a preto že chcel docieliť spravodlivosť v tejto krajine. Bol zavraždený, lebo robil svoju prácu dobre. On položil život za to, aby sme my všetci mohli žit v slušnom a bezpečnom štáte. Preto ma mrzia niektoré vyjadrenia, ktorá odzneli v médiách, že táto vražda rozdelila krajinu na niekoľko táborov. Pravdou však je, že táto tragická udalosť spojila slušných ľudí, ktorým na tejto spoločnosti záleží.

Isté však je to že vďaka jeho činnosti sa v tejto krajine dejú zmeny, aké nepamätáme od roku 1989, a preto sa nesmieme vzdať a musíme všetci pokračovať, aby sme dokončili prácu ktorú on začal.

Ešte by som chcel by som vyjadriť veľkú podporu a vďačnosť členom vyšetrovacieho tímu, ako aj všetkým ktorí prispievajú k objasneniu prípadu úkladnej vraždy týchto dvoch mladých ľudí, a pevne verím, že sa im podarí zistiť, kto je za tento ohavný čin zodpovedný, aby mohol byť následne aj potrestaný.

Ako poľnohospodár, chcem takisto slovenským farmárom vyjadriť podporu, aby neprestali bojovať za správnu vec, za to aby mal každý farmár rovnaké práva získať a obhospodarovať pôdu, bez akéhokoľvek strachu či útlaku.

Na záver by som vám všetkým chcel poďakovať za to, že ste si svojou účasťou uctili Jána Kuciaka a Martinku Kušnírovú. Česť ich pamiatke.
Ďakujem.

Štefan Bučko, herec činohry Slovenského národného divadla a učiteľ
“ZAPRIEŤ SA A PODELIŤ SA O SVOJ KÚSOK CHLEBA. TO JE TO, ČÍM ČLOVEK LEPŠIE SPOZNÁ SEBA.OTVORIŤ SA, NECH VIDIA V TEBE INÍ PRIATEĽA.NEZATVRDIŤ SA, KEĎ PRI TOM AKTE PRÍDEŠ O VEĽA.”

Zobraziť celý prejav
Milí priatelia,

pred tridsiatimi rokmi som si myslel, že sa táto krajina bude uberať len smerom k lepšiemu. Dnes pociťujem, že sa dostávame na dno etického marazmu. Práve takýmto sofistikovaným spôsobom, akým nami točí vrchnosť a vládna moc.

Pred 2 700 rokmi staro biblický prorok Izaiáš takýmto spôsobom plače nad Jeruzalemom, je to veľmi aktuálne aj dnes: „Akože sa stalo prostitútkou, mesto verné, kedysi pevnosť plná spravodlivosti, kde bývala statočnosť a teraz vrahovia. Striebro sa ti zmenilo na trosku, šľachtené víno sa ti obrátilo na vodu. Tvoje kniežatá sú spurné, spojenci zbojníkov. Každý má rád úplatky, každý sa zháňa po daroch, ale sirote nepomôže k právu a žaloba vdovy nedôjde až k nim. Ó môj ľud, veritelia ho drancujú, úžerníci panujú nad ním. Ó môj ľud, tvoji vodcovia ťa zavádzajú, vedú ťa po nesprávnej ceste. Svoju ruku položím na teba, vylúhujem z teba všetku trosku, odstránim všetky odpadky. Vrátim ti sudcov, akí boli kedysi a tvojich radcov ako za starých čias. Potom sa budeš volať spravodlivým mestom. Mestom verným. Povedzte, spravodlivý bude blažený, lebo bude požívať ovocie svojej práce. Beda zlovoľníkovi, zločincovi, dostane odplatu, za svoje skutky.“

Nechce sa mi sedieť, keď som nestál,
nechce sa mi civieť do blba.
Pretŕčať sa v okázalých gestách,
miesto orla vyzvať holuba.

Nechce sa mi chváliť, čo sa nedá,
prijať na čom lipne väčšina.
Obhájim si pravdu svojho deda,
aj keď sa to všetko iba začína.

Koľko krát si v sebe pozametám,
kým si začnem všímať podstatu?
Kedy si už poviem: Táto veta
nesie v sebe pravdu opratú?

Natárané, našpinené všade,
prázdne rétorické cvičenia.
Naletíme kadejakej vláde,
ktorá s nami točiť začína.

Navykol som dávno na samotu,
s týmto svetom si už netykám.
Občas čakám slnko, občas slotu,
aj keď nemám dušu stoika.

Neukojiteľná stála žiadza,
infernálny okraj zvrhlosti,
pýcha čo nás zvádza no aj zrádza
pri hľadaní našej ľudskosti.

Kde sa berie istota, isto istá?
Žiť naplno a držať sa pri tom Krista.
Túžiť, no stále si všímať po čom.
Mať v úcte aj toho čo páchne močom.

Pýtať sa, nezúfať, že nieto odpovedí.
Neprijať pohár aj vtedy, keď ťa najviac smädí.
Živiť sa pravdou, keď lož ti sladko rozmaznáva uši.
Zachovať pokoj, keď ten tvoj ti stále niekto ruší.

Počúvať, keď pridať svoje sa ti veľmi žiada.
Aj s tým počítať, že v niekom blízkom drieme zrada.
Presadiť sa, keď tvoj talent si to pýta.
Pohľadať, kde tá správna cestička je skrytá.

Nešliapať po druhých, nech je to aj rovno cesta k sláve.
Neľutovať sa, že ti ukrivdili práve.
Zdvihnúť sa a pozrieť pravde priamo do očí.
Z tej pravdy sa ti v hlave všetko inak roztočí.

Zaprieť sa a podeliť sa o svoj kúsok chleba.
To je to, čím človek lepšie spozná seba.
Otvoriť sa, nech vidia v tebe iní priateľa.
Nezatvrdiť sa, keď pri tom akte prídeš o veľa.

Stíšiť sa a poupratovať si všetko v hlave,
skúmať či nie si so svedomím vo vojnovom stave.
Poznávať, čo ti zo slabostí najviac podkopáva nohy
a striehnuť, nech ťa nedostanú ta, kde sa ocitli už mnohí.

Usmiať sa, veď ľudia toho najmenej sa boja.
A milovať, neviem či je niečo krajšie, dcéra moja.

Marián Cabadaj, kazateľ Cirkvi Bratskej v Žiline
“VRAŽDA ZMENILA AKOBY VŠETKO, LEN NIE TÝCH, OD KTORÝCH TO OČAKÁVAME A NA KTORÝCH VOLÁME.”

Zobraziť celý prejav

Pozdravujem vás,

Je ma počuť? Tu stojím, je ma vidieť? Píšeme petície, články, komentáre. Je nás počuť? Stretávame sa po námestiach toľké dni, týždne, mesiace. Je nás vidieť? Desiatky miest na Slovensku, i v zahraničí. Desaťtisíce nôh, ktoré aj tu stoja, pretože nemôžu inak.

Dvadsiaty prvý február bol posledný deň života Jána a Martiny. Uplynul rok od ich chladnokrvnej vraždy. Vraždy, ktorá navždy zmenila Slovensko. Vraždy, ktorá zmenila naše životy. Zmenila akoby všetko, len nie tých, od ktorých to očakávame a na ktorých voláme. Vládni politici svojím konaním ukazujú, že udalosti minulého roka vôbec nepochopili. Nové kauzy a problémy, ktoré neustále vyvstávajú, no zodpovednosť nie je vyvodená takmer žiadna. Arogancia moci nemá obdoby a graduje. Nezmenili sa, ani po roku. Hneváme sa na tých, ktorí nemajú odvahu vyvodiť voči sebe osobnú zodpovednosť. Ani po roku nášho volania po spravodlivosti, ich zmena neprichádza.

Nedá mi nespomenúť jeden skoro zabudnutý príbeh, príbeh o dvoch bratoch. Príbeh o dvoch bratoch, kde jeden napadol a zabil toho druhého. Kain, ktorý zabil Ábela.

Keď sa Boh pýtal Kaina: „Kde je tvoj brat?“
Kain odpovedal: „Neviem. Čo s tým ja mám spoločné?“
A Boh odpovedal: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“

Už je to rok a nám nedá nespomínať jeden skoro zabudnutý príbeh. Príbeh o našich dvoch súrodencoch. Príbeh Jána a Martiny.
Keď sa pýtame: „Kde sú naši súrodenci? Kto je zodpovedný za ich vraždu?!“
Odpovedajú: „Nevieme. Čo s tým my máme spoločné?“
No my voláme: „Čo ste to urobili? Ostávame hlasom krvi našich súrodencov, ktorý znie aj naďalej.“

Ján a Martina, nezabudli sme na vás. Preto tu stojíme, sme za slušné a spravodlivé Slovensko. Ostávame vaším hlasom, ktorý bude znieť aj naďalej.

Peter Juščák, bývalý hovorca Ústavu pamäti národa, prozaik, dokumentarista totalitných režimov a predseda Obce spisovateľov Slovenska
“ČÍM MENEJ SA BUDEME BÁŤ MY, TÝM VIAC SA BUDÚ BÁŤ ZLOČINCI.”

Zobraziť celý prejav
Milí priatelia,

Prísť na námestie a verejne vysloviť svoj názor zakaždým vyžaduje odvahu. Je to iná odvaha ako v robiť nástenkové tendre, topiť kriminálne kauzy, vynášať pochybné rozsudky, kradnúť DPH, či podpisovať katovanie slovenských lesov.

Odvaha tých, ktorí zosnovali vraždu Jána a Martiny sa opiera o pocit neotrasiteľnej moci.
Odvaha vás, ktorí organizujete tieto stretnutia a vás, ktorí ste sem prišli, sa opiera o pravdu civilizovaného sveta. Vy ste nositeľmi európskej civilizácie. Naša vláda je nositeľom totalitnej spupnosti a arogantnej nedotknuteľnosti.

Od vraždy Jána a Martiny uplynul rok a nám sa v plnej nahote a takmer denne potvrdzuje hĺbka rozkladu spoločnosti a jej inštitúcií.

Áno, vražda sa vyšetruje. Vyšetruje sa preto, lebo vládna moc k tomu bola donútená ulicou.
Ale nezodpovednosť a pokrytectvo na najvyšších miestach pokračuje. Niet dňa, aby naši volení predstavitelia neprerazili dno občianskej, ľudskej a politickej kultúry. Niet dňa, aby sa neobjavil ich ďalší nový škandál- arogancia, neokrôchanosť, nekultúra, pošliapavanie pravidiel i zákonov.

Druhý muž v štáte – predseda NR SR Andrej Danko sa bezprecedentne stretáva v politikom na sankčnom zozname EÚ. Ničivá hanba o jeho rigoróznej práci sa v jeho kruhoch nikoho nedotkla. Pritom hanba padá nielen na neho, nielen na jeho školu. Padá na celý školský systém, na legislatívu - trpiacu obchody s podobnými prácami, na ministerstvo školstva a jeho predstaviteľov a na všetkých obhajcov neetického získavania akýchkoľvek výhod.

Ministerke školstva Lubyovej to neprekáža, tak ako jej neprekáža šafárenie s prostriedkami určenými pre budúcnosť. Lebo veda – to je vaša budúcnosť, milí priatelia. Kým Bonaparte, jachty, domy, lietadlá vlády a jej kumpánov sú veľmi vratkou prítomnosťou.

Obec spisovateľov Slovenska vydala v januári stanovisko k dianiu v spoločnosti. Odcitujem:
„My, ako tvorcovia sa odmietame mlčky prizerať na rozvrat štátnych inštitúcií. Odmietame postoje predstaviteľov krajiny, ktorí nedokážu adekvátne odpovedať na svoje zlyhania. Odmietame filozofiu, že tam, kde je moc, tam je aj právo na korupciu, lož, pokrytectvo, nezákonnosť, vytváranie nezákonných pavučín a sietí na sledovanie politických a spoločenských súperov a dokonca právo na prostitúciu. Takáto interpretácia demokratickej moci je pre nás neakceptovateľná a neprijateľná.

Čo sme to za spoločnosť? Sme spoločnosťou lží a lživých ilúzií? Alebo sme spoločnosťou, ktorá si dokáže priznať chyby a vyvodiť z nich poučenie?

Obraciame sa na všetkých – a teda aj na vás, milí priatelia - ktorí bez ohľadu na politickú, či konfesionálnu orientáciu sa podieľate na tvorbe hodnôt. Obraciame sa na vás, ktorí slušnosť a spravodlivosť vštepujete mladej generácii, pestujete ich a opierate sa o ne vo svojich najrôznejších povolaniach. Vyzývame vás, aby ste nemlčali. Náš spoločný hlas musí prekričať lži a výhovorky tých, ktorí vlastnú nezodpovednosť a nemorálnosť povýšili na systém. Toľko citát.“
Milí priatelia. Odvaha pomenovať zlo nikdy nesmie cúvnuť pred mocou. Žiadna moc nie je neotrasiteľná. Iba náš strach ju robí veľkou. Čím menej sa budeme báť my, tým viac sa budú báť zločinci. Naša budúcnosť je v našich rukách. Nesmieme si ju dať ukradnúť politickým dobrodruhom.

Nezabúdajte, že čestní ľudia sú na vašej strane a nie je ich málo.

Filip Lehotský, novinár a jeden z organizátorov žilinského zhromaždenia
Spoločné vyhlásenie novinárov k výročiu vraždy:
“NEZĽAKLI SME SA A NEPRESTALI SA PÝTAŤ A PÁTRAŤ. A BUDEME SA PÝTAŤ AJ ĎALEJ, ABY VEREJNOSŤ VEDELA, ČI JE VYŠETROVANIE NEZÁVISLÉ.”

Zobraziť celý prejav

Nezabúdame

Už je to rok, čo zabili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Bolesť a zdesenie nezmizli. Nestratili sme však ani odhodlanie pokračovať v Jánovej práci a ďalej odhaľovať podvody, korupciu a špinu, ktorá viedla až k dvom chladnokrvným vraždám. 

Dnes už vieme, kto sú s veľkou pravdepodobnosťou vrahovia, a zdá sa, že vieme aj to, kto si vraždu objednal. Stále však nevieme, či bol sám.

Dozvedeli sme sa, že v polícii, na prokuratúre a priamo vo vláde sedeli a stále aj sedia ľudia, ktorí nechceli Jána a novinárov chrániť, lebo chránili tých, o ktorých písal a o ktorých stále píšeme. Dozvedeli sme sa, že Jána, ale aj ďalších novinárov sledovali. Že pripravovali aj ďalšie vraždy.

Nezľakli sme sa a neprestali sa pýtať a pátrať. A budeme sa pýtať aj ďalej, aby verejnosť vedela, či je vyšetrovanie nezávislé.

Za ten rok sme ale zistili aj to, že ľuďom na Slovensku záleží. Že nedovolia, aby krajinu úplne spustošili ako tornádo.

Pred rokom nám zabili kolegu a spolu s ním aj jeho snúbenicu. Nezabudli sme. A nikam neodchádzame.

All for Jan.

Katarína Bachratá, vysokoškolská pedagogička
“NEMUSÍME ÍSŤ DO VEREJNEJ SLUŽBY, ALE KEĎ KAŽDÝ Z NÁS SA ROZHODNE, ASPOŇ V TOM SVOJOM NAJBLIŽŠOM OKOLÍ, DOHLIADNUŤ NA TO, ABY TÁ SPOLOČNOSŤ FUNGOVALA, TAK NÁM TO VEĽMI POMÔŽE.”

Zobraziť celý prejav

Dobrý večer,

včera, v predvečer desivého výročia, sme pred našou fakultou zapálili niekoľko sviečočiek a chvíľu boli ticho. A potom večer mi napísal jeden študent, že to pociťuje ako útok na akademické slobody, lebo vysokoškolský zákon ustanovuje, že na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.

 To tam v tom zákone je naozaj napísané, takže, vlastne, sme útočili na akademické slobody. Vlastne, keď som povedala, že rigorózna práca sa nemala odpísať, a že je to nekorektné, lebo je to podvod, tak je to vlastne zavádzanie politiky na akademickú pôdu, pretože ten podvod urobil politik. 

Odmietnutie rozkrádania finančných prostriedkov na vedu je tiež zavádzanie politiky na akademickú pôdu, lebo tie peniaze rozkráda nominantka politickej strany.

 Odmietnutie vyrúbania hory, je vlastne politika. Nám, keď sa nepáči, že nám tu Malú Fatru v podstate už vyholili do tla, tak to je vlastne politika, lebo politici vlastne dopustili nekontrolovanú ťažbu dreva.

 Odmietnutie rozkrádania peňazí na zdravotníctvo je politika, lebo politici dopustili nákup predražených prístrojov a predávanie liekov na rakovinu do zahraničia. 

Odmietnutie protizákonného zriadenia kojeneckého ústavu je politika, lebo ten detský domov sídli v dome detskej ombudsmanky, ktorá je politickou nominantkou. 

Podpora zastrašovaným farmárom je politika, lebo politici ich kriminalizujú.

 Podpora novinárov je politika, lebo politici vyvolávajú proti novinárom negatívne emócie. Naše včerajšie odmietnutie vraždy na akademickej pôde, je politika, ale… prečo? Čo s tou vraždou majú politici? 

DAV: Všetko! 

Takže, milí naši mladí, aby ste tomu rozumeli, v roku 1989 bol na mimoriadnej schôdzi federálneho zhromaždenia zrušený článok o vedúcej úlohe komunistickej strany v štáte a spoločnosti. To znamenalo, že zrazu aj ľudia, ktorí neboli členmi komunistickej strany mohli cestovať do zahraničia, zrazu aj ich deti mohli študovať, zrazu nebolo treba byť členom komunistickej strany na to, aby ste si mohli kúpiť mäso v mäsiarstve a toaletný papier v drogérií. Naša generácia mala okrem disidentov, čo sa otvorene vzopreli režimu, aj takých menej významných hrdinov. Tých čo nevstúpili do strany, lebo si chceli nechať rovný chrbát, nechceli sa prispôsobiť úplne všetkému. My s manželom sme po štúdiách na vysokej škole odišli na perifériu, do regionálnej vysokej školy, pretože sme neboli ochotní vstúpiť do tej strany. V tej Žiline sme žili roky a neboli moc hrdí na toto mesto. Kamaráti sa nás pýtali, ako ste si mohli za primátora zvoliť toho politického nominanta? A my sme ho samozrejme nevolili, to oni vedeli, ale hanbili sme sa aj my. 

A potom sme zrazu v Žiline začali rozpoznávať najprv jednotlivcov. Soňu Holúbkovú s jej Jašidielňou, ktorá tu bola ešte za socializmu. V tom deväťdesiatom sa tu, v Žiline, narodili Peter Sagan a Zuzka Hlávková, neďaleko od Žiliny sa narodili Janko Kuciak. V deväťdesiatom prvom Janko Ničík a Ľuboš Mišík v Artfóre začali predávať knihy, ktoré dovtedy boli na indexe, ktoré sme si nemohli čítať. Peter Fiabáne, v deväťdesiatom siedmom, založil Nereus a športovať mohli aj deti, ktoré neboli vyslovene talenty, len preto, aby všetky deti mohli mať radosť zo športu. V tom istom roku Mária a Ivan Leitmanovci rozbehli Náruč pre deti, ktoré nemali to šťastie narodiť sa v dobrých rodinách. V 2003 Marek Adamov, rozbehol rekonštrukciu, samozrejme nie sám, ale s celou partiou Truc sphérique, najprv malej Staničky Záriečie a potom si trúfal prestavať aj synagógu. 

Žilina sa postupne dostávala nie len na mapu Slovenska, ale aj na mapu sveta, vďaka ľuďom, ktorí tu vyrástli, ktorí tu žili, ktorí tu pracovali. Vlado Randa nás začal učiť susedským aktivitám a občianskym postojom bez potreby príslušnosti k nejakej politickej strane a jeho Preles bol peknou ukážkou. Dana Prekopová a jej Nadácia Polis bola ďalším projektom, ktorý nám pomohol začať dýchať v tomto meste. Už päť rokov ľudia z Osvienčimu putujú do Žiliny po stopách väzňov, ktorí prví porozprávali o hrôzach koncentračného tábora práve v Žiline. V Žiline vzniklo nakladateľstvo Absynt, ktoré založil Juraj Koudela zo Žiliny a jeho poľský kamarát Filip Ostrowski, a ktoré vydáva knižky, ktoré rozprávajú o tom aký je svet. 

V Žiline, začína veľa dobrých vecí žiť a to dáva nádej. Nielen títo ľudia, ktorí sú výnimoční a úžasní, ale vy všetci, ktorí ste tu teraz, ste nádejou práve preto, aby nám tú spoločnosť prestali riadiť ľudia, ktorí chcú zisk iba pre seba. Nech už tie voľby dopadnú akokoľvek, my už prestaneme dúfať a ako Slovač modliť sa k dobrým vládcom. Už si nenechajme vládnuť nikoho, ani politikov, ani ministrov, ani nikoho, bez kontroly. Naučme sa politikov kontrolovať. Naučme sa stáť si za svojím názorom. A nemusíme prestať robiť to čo robíme, čo nás baví. Nemusíme ísť do verejnej služby, ale keď každý z nás sa rozhodne, aspoň v tom svojom najbližšom okolí, dohliadnuť na to, aby tá spoločnosť fungovala, tak nám to veľmi pomôže. 

Žilina, ste úžasní, je vás tu neuveriteľne veľa. Ďakujem.

Peter Hurínek, učiteľ a jeden z organizátorov žilinského zhromaždenia
Vyhlásenie Iniciatívy slovenských učiteľov k 1. výročiu vraždy Jána a Martiny:
“AJ MY, UČITELIA TEJTO KRAJINY, MUSÍME NIESŤ POCHODEŇ PRAVDY, ODVAHY, SLUŠNOSTI A SLOBODY ĎALEJ, KVÔLI NAŠIM DEŤOM A NAŠIM ŽIAKOM. VYTRVALO, ODVÁŽNE, BEZ STRACHU Z MOCNÝCH, TAK AKO JU NIESLI MARTINA A JÁN.”

Zobraziť celý prejav

Uplynul rok od vraždy dvoch mladých ľudí. Vraždy, ktorá sa udiala kvôli pravde a poukázaniu na nekalé praktiky mocných. Táto tragédia už nikdy nebude vymazaná z našich dejín. Aj my, učitelia tejto krajiny, musíme niesť pochodeň pravdy, odvahy, slušnosti a slobody ďalej, kvôli našim deťom a našim žiakom. Vytrvalo, odvážne, bez strachu z mocných, tak ako ju niesli Martina a Ján.

Ján Kuciak vo svojich článkoch odhaľoval mnoho podvodov, ktoré sa v tomto štáte diali, a žiaľ, stále sa dejú. V školstve, aj vzhľadom k expresnému striedaniu ministrov kauzy neubúdajú, práve naopak. Eurofondy a štátne dotácie sa namiesto k špičkovým vedcom dostanú do rúk pofidérnym firmám.

Andrej Danko, ako jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, sa ani trochu nehanbí za preukázané plagiátorstvo vo svojej rigoróznej práci. V iných krajinách slušní politici odchádzajú aj za menej vážne skutky. On, namiesto vrátenia titulu, ktorý mu nepatrí, a podania demisie, naďalej ostáva v úrade a dáva tak požehnanie klamstvu, podvodu a obchádzaniu pravidiel. Pochybenia, ktoré vyjdú na povrch, ministerka zakrýva a snaží sa ich zhodiť zo stola novými zákonmi, či novelami. Školstvo je vládam ľahostajné a stavajú sa k nemu ako k okrajovému, nepotrebnému rezortu. Nezáleží im na jeho kvalite, nezáleží im na hodnotách a vzoroch, nezáleží im na vzdelaní našich detí a nezáleží im ani na prosperite krajiny.

Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli slobodní a zodpovední mladí ľudia s kritickým myslením, odvážni a pravdiví v hodnotách, ktoré hájili. Dnes dávajú umierajúcemu školstvu nádej v tom, že sa oplatí zapáliť sviečku aj v tme. Potrebujeme zmenu nielen v školstve, ale v celej spoločnosti.

Tereza Pašková, študentka gymnázia a jedna z organizátoriek protikorupčného pochodu v Žiline
“NIE SME SI ISTÍ, ČI JE LEPŠIE MLČAŤ ALEBO HOVORIŤ. SKLAMALI NÁS POSTUPY POLITIKOV, STRATILI SME NÁDEJ, ŽE SA SLOVENSKO DOKÁŽE ZMENIŤ, ŽE NAŠE POTREBY TU BUDÚ VYPOČUTÉ.”

Zobraziť celý prejav

Dobrý večer,

Ján Kuciak na otázku, či verí, že svojou prácou dokáže postupne zmeniť Slovensko, odpovedal: ,, Zmeniť asi nie, možno trochu prispieť k tej zmene. Aspoň malou časťou.“ Vtedy ani len netušil, ako veľmi sa o zmenu na Slovensku zaslúži.

Ubehol rok od ohavnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá vytiahla do ulíc masy ľudí. Ani po roku nezabúdame na udalosti, ktoré sa stali a stále žiadame spravodlivosť pre Jána, Martinu a ich rodiny. Nemôžeme akceptovať fungovanie štátu, v ktorom ľudia, ktorí nahlas hovoria pravdu, prídu o život. Nemôžeme akceptovať fungovanie štátu, ktorý nechráni svojich občanov a nepočúva ich. Aj napriek pokrokom vo vyšetrovaní, potrebujeme poznať pravých vrahov Jána a Martiny.

My, ako mladí ľudia, sme udalosti, ktoré sa počas tohto roka stali, vnímali veľmi citlivo. Sledovali sme televíziu a sociálne siete, počúvali rádia, zúčastňovali sme sa pochodov a cítili sme v sebe zvláštny pocit, akoby sme sa vracali späť v čase. Smrť Jána a Martiny v nás vyvolala strach, z toho, čo bude ďalej nasledovať, stále sa obávame aj o našu budúcnosť, ktorá sa v tomto štáte ukázala byť veľmi neistou. Nie sme si istí, či je lepšie mlčať alebo hovoriť. Sklamali nás postupy politikov, stratili sme nádej, že sa Slovensko dokáže zmeniť, že naše potreby tu budú vypočuté. Možno aj preto sa mnoho mladých začalo uchyľovať k extrémnym riešeniam. V hlave máme veľa nových otázok: Budeme schopní niekedy nadobudnúť stratenú dôveru v štátne inštitúcie? Aká budúcnosť nás čaká v štáte, ktorý má na krku daňové podvody, korupčné škandály, konexie s mafiou a nekompetentných ľudí na čele?

Aj napriek istej zmene, stále vidíme na najvyšších postoch pôsobiť tých istých ľudí, vyšetrovanie ani po roku neodhalilo celú pravdu. Avšak aj napriek skepse, ktorá na Slovensku vládne, vidím, že jedna dôležitá zmena sa udiala. Zmena, vo vnímaní a myslení nás všetkých, či už mladších alebo starších. Ján Kuciak rozhodne reprezentoval túto zmenu, ktorú Slovensko potrebovalo. A my mu za to ďakujeme! 

Matej Meško, odborný vysokoškolský asistent a vedec
Spoločné vyhlásenie vedeckej obce Slovenska:
“HOVORÍME O STOVKÁCH MILIÓNOV EUR, KTORÉ MOHLI POSUNÚŤ NAŠU VEDU A VZDELANIE NA VYŠŠIU ÚROVEŇ. AJ TIETO KAUZY ZAPRÍČIŇUJÚ, ŽE VYHÁŇAME Z KRAJINY NAŠICH NAJNADANEJŠÍCH ŠTUDENTOV A VEDCOV.”

Zobraziť celý prejav

Milí priatelia,

volám sa Matej Meško a som vedec. Zastupujem iniciatívy Veda chce žiť! a Žijem vedu. Veľmi si cením, že mám možnosť dnes vystúpiť i keď ma vôbec neteší, že situácia na Slovensku dospela tak ďaleko, že už aj vedcov je možné dostať z laboratórií na protesty.

Každý z vás asi postrehol problémy vedcov ale aj učiteľov spôsobené kauzami na ministerstve školstva, pod vedením pani ministerky Lubyovej, nominantky Slovenskej národnej strany. Sú to kauzy ako jej obhajoba zjavného plagiátorstva, zmarená transformácia SAV ale aj netransparentné rozdeľovanie financií zo stimulov na vedu a výskum alebo predtým zo štrukturálnych fondov. Irónia je, že za niektoré z týchto chýb podľa pani Lubyovej nesieme zodpovednosť my všetci. Hovoríme o stovkách miliónov Eur, ktoré mohli posunúť našu vedu a vzdelanie na vyššiu úroveň. Aj tieto kauzy zapríčiňujú, že vyháňame z krajiny našich najnadanejších študentov a vedcov.

Mimoriadne ma teší, že občianske iniciatívy sa spájajú a sú tu s nami aj ďalší zástupcovia rôznych profesií. Dúfame a veríme, že smrť mladých ľudí Jána a Martiny, prebudila hlavne to dobré čo v nás je a že môžeme spolu vytvoriť, i keď nie hneď druhé Švajčiarsko, ako nám je niekedy sľubované politikmi, ale takú normálnu a slušnú krajinu. Krajinu, kde sa nevraždia novinári, nebráni sa farmárom aby sa dostali na svoje polia, kde sa nekradne a nezískavajú sa tituly opisovaním, kde funguje zdravotníctvo, školstvo aj veda. My všetci tu stojaci chceme svojou každodennou prácou tvoriť spoločnosť, kam sa mladí ľudia radi vrátia a kde budeme spoločne radi žiť. Takúto krajinu potrebujeme. O takúto krajinu sa chce každý z nás pričiniť.

Filip Kopták, lesník
Spoločný list protestujúcich farmárov:
“VLÁDA TOLERUJE, ŽE OLIGARCHOVIA NAPOJENÍ NA FINANČNÉ SKUPINY POBERAJÚ DOTÁCIE NA NAŠU PÔDU BEZ TOHO, ABY JU OBRÁBALI. AJ PRETO VO SVOJICH PROTESTOCH VYTRVÁME A VÁS PROSÍME O TRPEZLIVOSŤ.”

Zobraziť celý prejav

Dobrý večer priatelia,

Ďakujeme organizátorom dnešného verejného zhromaždenia za možnosť tu dnes vystúpiť a vám všetkým za to, že ste prišli podporiť túžbu nás všetkých žiť na Slušnom Slovensku. Práve pre túto túžbu, zhmotnenú v kvalitnú investigatívnu novinársku prácu, museli pred rokom zomrieť dvaja mladí ľudia. Ich úkladná vražda zmenila našu krajinu. Donútila nás precitnúť zo zlého sna, v ktorom sme v anonymnej tichosti žili. Áno až smrť dvoch mladých ľudí zjednotila aj nás bojovať za svoje práva.

Viete prečo sme sa opäť, my farmári z celého Slovenska vybrali protestovať do Bratislavy? A prečo nás na našej druhej jazde podporujú aj geodeti, lesníci, veterinárni lekári, Únia autodopravcov a poľovníci, a v neposlednom rade podporuje nás aj Asociace soukromého zemědelství České republiky?

Preto, lebo naša vláda kryje podvody a korupciu v pôdohospodárstve, ktoré nás likvidujú.

Preto, lebo sa nevieme dostať k svojej pôde.

Preto, lebo táto vláda toleruje, že oligarchovia napojení na finančné skupiny poberajú dotácie na našu pôdu bez toho, aby ju obrábali. Majú k dispozícii silné advokátske kancelárie a vplyv na štátnych inštitúciách riadených ministerstvom pôdohospodárstva.

Malý alebo stredný farmár nedokáže zvádzať dlhý boj s týmito špekulantmi. Jeden z nás, Fero Oravec to vydržal. S firmami, ktoré mu zabrali pôdu a brali na ňu dotácie, vyhral všetky súdne spory. Získal pre nás všetkých dôkaz. Dôkaz, že Poľnohospodárska platobná agentúra nerešpektuje rozhodnutia súdov, nariadení vlastnej vlády a kryje subvenčné podvody. Že jej nadriadená, ministerka pôdohospodárstva, slúži záujmov oligarchov, namiesto toho, aby prinútila svojich podriadených konať. Jedného z nás, Fera Oravca, hanebne hrubými lžami obvinila zo skutkov, ktoré nespáchal a z nás všetkých robí kriminálnikov.

Vláda v stredu na spoločnom stretnutí naše požiadavky bagatelizovala. Nerozumie, alebo nechce nám rozumieť. Aj preto v svojich protestoch vytrváme a vás prosíme o trpezlivosť. Zároveň ďakujeme za vašu podporu. Sme tu kvôli nám všetkým. Kvôli tomu, aby sme mohli jesť zdravé domáce potraviny bez rastových hormónov, bez antibiotík a bez proteínov. Aj kvôli tomu, aby dvaja ľudia nezomreli zadarmo. Kvôli tomu, aby slušnosť platila aj v našom poľnohospodárstve.

Martin Birner, režisér a scenárista
List filozofa, teológa, sociologa a kňaza Tomáša Halíka z Prahy:
“UJIŠŤUJI VÁS SOLIDARITOU MNOHA SLUŠNÝCH LIDÍ V ČECHÁCH, NA MORAVĚ A SLEZSKU. MYSLÍME DNES NA VÁS A JSME S VÁMI. JAKO TO ZNĚLO PŘED TŘICETI LETY NA NAŠICH NÁMĚSTÍCH: V JEDNOTĚ JE SÍLA!”

Zobraziť celý prejav

Drazí slovenští přátelé,

na počátku tohoto roku jsme si připomínali půlstoletí od smrti Jana Palacha. Jan Palach obětoval svůj život ve chvíli, kdy se společnosti po ruské okupaci začínala zmocňovat únava a rezignace, pocit, že odpor vůči moci stejně nemá cenu, že je lepší tiše zalézt do soukromí a o veřejný život se nestarat. Tato rezignace umožnila dvacet let „normalizace“ – doby, kdy lhát, krást a kolaborovat bylo „normální“, zatímco občanská odvaha byla považována za bláznovství. Ta doba morálně rozložila velkou část společnosti. Až dvacet let po Janově smrti, v „Palachově týdnu“ 1989 nastaly masové demonstrace, které pak uvedly do pohybu události, které skončily v listopadu téhož roku porážkou komunismu a vítězstvím demokracie. Podobnou roli sehrála pro celé tehdejší Československo i svíčková manifestace v Bratislavě.

Vidím velké analogie se smrtí Jána Kuciaka, který rovněž obětoval život, aby osvítil pravdu. Tentokrát pravdu o těch, kteří vydobytý prostor demokracie třicet let zneužívali ke svým mafiánským praktikám. Spoléhali na to, že společnost bude unavená, zbabělá, rezignující, lidé budou sledovat jen svůj osobní prospěch a veřejný život přenechají nakonec populistům a gangsterům. Politická moc nedokázala dosud jasně rozkrýt celé zázemí Janovy vraždy, protože se ukázalo, že chobotnice oné mafie, na kterou Ján ukázal, má svá chapadla v nejvyšších patrech politiky, policie a justice.

Proto je nesmírně důležité, aby slovenská občanská společnost ukázala svou sílu. Aby ukázala své odhodlání bránit svobodu a demokracii. Proto jsou nesmírně důležité vaše protesty.  Kéž Vaše dnešní statečné NE společenskému zlu je stejně jako „Palachův týden“ v roce 1989 nebo svíčkoví manifestace v Bratislavě počátkem radikálního obratu ve slovenském veřejném životě. Kéž je počátkem vítězství demokracie nad mafiány, kteří mají na rukou krev i nad jejich spojenci v nejvyšších patrech politiky.

Ujišťuji Vás solidaritou mnoha slušných lidí v Čechách, na Moravě a Slezsku. Myslíme dnes na vás a jsme s vámi.  Jako to znělo před třiceti lety na našich náměstích: V jednotě je síla!

 Váš Tomáš Halík

Martin Birner: Vážení priatelia dovoľte mi ešte sa tak v krátkosti pomodliť:

Pane Bože, prosím ťa aby si dal silu všetkým tým, ktorí majú moc a odvahu pichať do tej vládnej a mafiánskej chobotnice. Daj aby si politici uvedomili, že raz stanú pred svojim tvorcom a sudcom, ktorý sa nedá ničím podplatiť, a budú musieť vydať počet zo svojho šafárenia.

Prosím pane Bože, ochraňuj Slovensko a aj silu všetkých slušným, ktorí to myslia so Slovenskom dobre. Daj nám Bože vládu, ktorá bude robiť to, čo sa tebe páči.

Amen.

Marek Huliak, architekt a jeden z organizátorov žilinského zhromaždenia
Spoločné vyhlásenie organizátorov výročného žilinského protestu
“VYTRVALOSŤ, ODHODLANIE A SLUŠNOSŤ SÚ JEDINOU CESTOU, AKO TÚTO KRAJINU POSUNÚŤ VPRED, AKO SI MÔŽEME UCTIŤ PAMIATKU ZAVRAŽDENÝCH. AJ PRETO VYZÝVAME: NEPOKRAČUJME V ĽAHOSTAJNOSTI A ZÚČASTŇUJME SA NA SPRÁVE NAŠEJ VLASTI.”

Zobraziť celý prejav

Priatelia, susedia, spoluobčania.

Dnes uplynul rok od vraždy Jána a Martiny. Chcel by som sa im a ich rodinám ospravedlniť, že sme sa nechali zlomiť našim znechutením z politiky a spravovania našej krajiny. Upadli sme k ľahostajnosti, ktorá viedla k ich smrti. Ľahostajnosť sa však stala komfortom, ktorý si už nemôžeme dovoliť. Ide o život.

Tak ako nám to ukazuje aj vražda farmára Vladimíra Rybára.

V rok trvajúcom priamom prenose sme sledovali arogantné správanie našich vládnych politikov, neschopnosť sebareflexie a pocit absolútnej neomylnosti.

Očakávali sme, že sa niečo zmení, že urobia všetko preto, aby sa veci vyriešili. Namiesto toho sme svedkami neúcty, zastrašovania, konšpirácií a čoraz väčšej polarizácie spoločnosti.

Na námestiach sa zišli desaťtisíce ľudí po celom Slovensku i v zahraničí, aby vyjadrili elementárnu túžbu po slušnosti. Obyčajní ľudia od sestier, učiteľov až po farmárov povedali dosť smerovaniu súčasnej vládnej garnitúry. No namiesto toho, aby vláda prijala podnety bežných ľudí, aj naďalej slúži očividne predovšetkým „našim ľuďom“ - ľuďom ktorí profitujú zo systému, drancujú našu pôdu i lesy, čím nám kradnú aj to posledné cenné, čo v tomto štáte ostalo.

Namiesto toho, aby predseda parlamentu prijal zodpovednosť a vrátil titul za plagiát, naďalej sa drží silou mocou vo svojej funkcii a obviňuje okolie z konšpirácii voči jeho osobe. Osobne sa začínam hanbiť, že mám titul zo Slovenska. Ak tu takéto indivíduá budú ničiť meno univerzitám, nebude im to trápne a ešte aj budú zastávať najvyššie ústavné posty, nečudujme sa, že mladí odídu študovať von a už sa nevrátia, tiež váham.

Po tom, čo v talianskych novinách La Republica vyšla informácia, že Fico volal s Vadalom nie je prekvapením, že sa tak vehementne snažil dostať na Ústavný súd, ktorý by mu zaručil imunitu na 12 rokov. Po tomto zistení, by si mal skôr vyberať medzi Ilavou a Leopoldovom a nie medzi Bratislavou a Košicami.

Polícia vraždu vyšetruje, no nakoľko má voľné ruky je otázne, a po odňatí časti spisu aj dosť nedôveryhodné. Každý týždeň sa dozvedáme o nových kauzách, ktoré nám dávajú neustále podnety vychádzať do ulíc.

Vytrvalosť, odhodlanie a slušnosť sú jedinou cestou, ako túto krajinu posunúť vpred, ako si môžeme našimi činmi uctiť pamiatku zavraždených, aby ich smrť ostala v nás ako niečo, čo nesmieme znovu dopustiť. Každý z nás máme možnosť meniť svoje okolie, kontrolovať svojich zástupcov. Aj preto vyzývame: „Nepokračujme v našej ľahostajnosti a zúčastňujme sa na správe našej vlasti“

Najbližšia možnosť veci ovplyvniť bude 16. marca pri voľbe hlavy štátu.

Voľme! Voľme slušnosť.

Moc je v našich rukách, len ich musíme spojiť!

Naše podmienky ostávajú:
Nezávislé vyšetrovanie vraždy a dôveryhodná vláda

Na záver by som chcel poďakovať policajtom, s ktorými sme boli pri každom zhromaždení v kontakte. Vždy sme cítili profesionalitu aj napriek zlému svetlu, ktoré je na nich vrhané.

Ďakujem vám všetkým že ste tu, sme v tom spolu a  nezabúdajme: My všetci sme tí, na ktorých sme čakali.

 

Kompletný záznam prejavov zo zhromaždenia Za slušné Slovensko v Žiline

 

 






Dopravný servis
Strečno
Zver pri ceste
20:12
Rudinka
Prekážka na ceste
20:09
Rudinka
Jama na ceste
19:43
Strečno
Policajná hliadka
18:44
Mostná
Práca na ceste
18:39
Zobraziť aktuálne hlásenia
Program kina
Najbližšie podujatia