ROZHOVOR s Erikou Jurinovou: Výsledkom našej stratégie má byť kraj, ktorý je priateľský k rodinám

Pred dvoma týždňami uplynul rok Eriky Jurinovej vo funkcii predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Pri tejto príležitosti sme sa jej pýtali napríklad aj na to, ako vníma pôsobenie na úrade, spoluprácu s poslancami alebo víziu napredovania Žilinského kraja. 

Od nástupu do funkcie, ktorej ste sa ujali na slávnostnej ceremónii v Sobášnom paláci v Bytči, ubehol rok. Čo vás na práci predsedníčky kraja prekvapilo za toto obdobie najviac? 

Prekvapenia prichádzali hneď od začiatku a nie veľmi príjemné, ľadovou sprchou boli pre nás aj viaceré chyby v projektoch z čias ešte predchádzajúceho vedenia. Niektoré z nich sme museli doslova „hasiť“, niekde dokonca hrozilo prepadnutie financií či negatívny výsledok šetrenia ÚVO z obstarávania CTčiek z pred niekoľkých rokov.

Museli sme si začať zvykať, že realizácia zdanlivo jednoduchých riešení nejde tak ako by sme si predstavovali. Procesy sú zdĺhavé, zaťažené nesmiernou administratívou. Snažíme sa ich zjednodušiť, ale narážame i na legislatívu. Na úrade sa zbiera množstvo dát, ale ak potrebujete nejaký sumár aby sme ich vedeli správne vyhodnocovať, musíme ich opäť prácne dávať dokopy. Niektoré systémy stále absentujú.

Prvý krát sme zostavovali rozpočet VÚC a museli sme sa popasovať s jeho ohraničením, chceli by sme pomáhať v rozvoji na viacerých miestach, no sme nútení prioritizovať. 

Pred nástupom do funkcie ste pôsobili ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. V čom sa najviac odlišuje výkon práce predsedníčky od poslanca NR SR? 

Spravovanie kraja a úloha poslanca NR SR je diametrálne odlišná vec. Ako poslanec sa pozeráte na všetko zhora a pripravujete zákony pre širokú skupinu ľudí. Tým, že teraz spravujem konkrétny región s konkrétnymi ľuďmi, musím dbať na rozvoj vo všetkých oblastiach. Ak som bola v parlamente zameraná na sociálnu oblasť, tu musím byť zameraná na všetky kompetenčné oblasti. 

V parlamente ste sa venovali aj sociálnej oblasti, sledujete ešte časť tejto agendy a ste v kontakte s bývalými poslaneckými kolegami?

Sme samozrejme v kontakte, považujem ich za našu predĺženú ruku pri tvorbe či úprave legislatívy. Je veľmi fajn, že aj v parlamente sa máme na koho obrátiť. Napríklad pri riešení dlhodobej starostlivosti komunikujeme okrem ministerstva zdravotníctva práve aj s kolegami z parlamentu.  Sociálna oblasť je jednou z priorít nášho kraja, a bola, najmä terénna forma,  dlhodobo zanedbávaná. 

Sociálny systém nám na národnej úrovni nefunguje ako by mal. Ľudia stále prepadajú do siete chudoby. Sú tu združenia, ktoré ľuďom pomáhajú, stále je to však málo. Aj my sme začali pomáhať a formou Nadácie ŽSK ideme priamo k jednotlivcovi. Ale cenné pre mňa je, že nedáme len peniaze - chceme, aby kontakt neskončil a ak je potrebné, aby sprevádzanie pokračovalo cez združenia v regióne.   

Našli ste po príchode na úrad nevýhodné či neefektívne zmluvy po predchodcovi, ktoré ste zrušili alebo pri nich upravili podmienky finančného plnenia? 

Našli sme desiatky podozrivých zmlúv, ktoré v súčasnosti preverujú právnici. Pri mnohých z nich sme zistili, že neprebehlo verejného obstarávanie, alebo že podmienky boli špeciálne ušité pre konkrétne firmy. Zistili sme, že niektoré spoločnosti boli vybrané len rokovacím konaním, hoci nebol na takéto konanie žiadny dôvod.

Pri viacerých zmluvách bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Pri dodatkoch sa čerpalo viac ako 50% finančných prostriedkov alebo sa nečerpali od tých, ktoré vyhrali, ale od úplne iných spoločností. Kostlivci vo forme nevýhodných zmlúv z čias bývalého vedenia vypadávajú neustále. V januári k tomu pripravujeme aj tlačovú konferenciu. Náš tím neúnavne pracuje a prichádza na ďalšie a ďalšie odhalenia. 

Krátko po nástupe ste predstavili dlhodobú víziu rozvoja kraja s názvom „Žilinský kraj 22+“, ktoré plány sa vám zatiaľ darí najlepšie realizovať? 

Všetko budujeme nanovo. Doteraz stál systém nad ľuďmi. My to chceme obrátiť, aby to boli práve ľudia, ktorí stoja nad systémom a aby sa rešpektovala ich hodnota a dôstojnosť. Výsledkom celej stratégie by malo byť dosiahnutie kraja, ktorý je priateľský k rodinám.  Hoci to môže znieť ako klišé, my sa o to budeme naozaj usilovať.

Chceme pomôcť všetkým rodinám v kraji žiť dôstojný život. Ak sa na to pozrieme teraz, tak zistíme, že viaceré rodiny prežívajú s rozpočtom do tisíc eur mesačne a v mnohých rodinách je situácia naozaj zlá. V rámci stratégie podávame pomocnú ruku rodinám cez Nadáciu ŽSK a spustili sme aj Centrum pre rodiny, ktoré sú v tiesni.

Zvýšili sme platy nepedagogickým pracovníkom a pracovníkom v sociálnej oblasti, založili sme Sociálno-ekonomický podnik, zrovnoprávnili financovanie všetkých škôl v kraji,  zabezpečili fungovanie ambulantných pohotovostí, zavádzame Rodinné vstupné v kultúrnych zariadeniach, detské kútiky v nemocniciach a kultúrnych zariadeniach, zrealizovali sme opravu niektorých ciest.  Plánov máme viac ako vieme uskutočniť. 

V zastupiteľstve sa nachádzajú tri nezávislé poslanecké kluby, najsilnejší je klub koalície troch politických strán vrátane vašej. Okrem týchto štyroch sú tu ešte dva kluby a dvaja nezaradení poslanci. Ako hodnotíte prácu zastupiteľstva a atmosféru rokovania na zasadnutiach? 

Na rokovaniach prebieha väčšinou konštruktívna debata a darí sa nám nachádzať zhodu. Mávame občas aj polemiku, ale jednania prebiehajú vždy slušne, za čo som vďačná. Počas toho roku sa nám podarilo, aj vďaka mnohým poslanom, presadiť návrhy prínosné pre kraj a aj jeho ľudí.  

Na ktorých vedúcich pozíciách a odboroch na Úrade Žilinského samosprávneho kraja došlo najvýraznejším k zmenám? Sú odbory, ktoré ešte nie sú plne personálne obsadené? 

K zmenám došlo už takmer na všetkých pozíciách riaditeľov odborov. Najvýraznejšie zmeny sa dotkli Odboru verejného obstarávania, investícií a nakladania s majetkom. Po našom príchode na úrad nás do značnej miery potrápili projekty, v ktorých boli v jednotlivých častiach prípravy chyby.

V dôsledku toho bolo pre nás dôležité zabezpečiť, aby jednotlivé odbory spolu lepšie komunikovali a spolupracovali, aby neriešili jednotlivé projekty parciálne, ale z pohľadu celku. Majetok ŽSK sa musí spravovať koncepčne, preto chystáme aj projekt jeho digitalizácie a pasportizácie.

S ktorými župami má Žilinský samosprávny kraj najužšiu spoluprácu a čo sa vďaka spojeniu dvoch celkov podarilo dosiahnuť?

Podarilo sa oživiť zoskupenie SK8, čo ma veľmi teší. Všetky kraje deklarujú v rámci tohto združenia vzájomnú spoluprácu. Darí sa nám spoločne rozdiskutovávať témy a nachádzať aj spoločné riešenia. Užšie spolupracujeme s Trnavským samosprávnym krajom, keďže ide o kolegu z poslaneckého klubu. V mnohom sa inšpirujeme.

Užšiu spoluprácu sme nadviazali aj s Banskobystrickým samosprávnym krajom, kde sa spoločne vyjadrujeme v rámci stanovísk k dodatkom k verejnej dopravy a taktiež pripravujeme aj tender na výber nového dopravcu.

Pred viac ako mesiacom bolo uzatvorené prvé kolo podávania žiadostí o finančnú pomoc od Nadácie ŽSK pre podporu rodiny, ktorá vznikla už pod vašim vedením. Prekvapila vás niektorá z podaných žiadostí?

Jednoznačne ma prekvapil enormný záujem. Svedčí to o tom, že sociálny systém nám na národnej úrovni nefunguje. Ľudia stále prepadajú do siete chudoby. Aj keď je tu veľa združení, ktoré ľuďom pomáhajú, stále je to málo.

My sa nesnažíme sa pomáhať len organizáciám, ale ideme priamo k jednotlivcom. Veľmi si dávame záležať, aby to nebolo len tak, že odovzdáme peniaze a viac sa nestaráme. Zisťujeme, v čom presne potrebujú ľudia pomôcť.

Žilinský samosprávny kraj disponuje niekoľkými nevyužívanými objektmi, na ktorých udržiavanie vynakladá ročne nemalé prostriedky. V niektorých by mohli výhľadovo vzniknúť nájomné byty, máte vytipované lokality pre takéto projekty? 

Majetok ŽSK chceme riešiť predovšetkým koncepčne. Väčšina budov župy nie je v dobrom stave, a to platí aj budovách používaných. Za celé roky sa investovalo do údržby a opravy majetku chaoticky a pudovo. Častokrát sa rekonštruovali budovy, ktoré sa následne nevyužívali, čo považujem za veľké plytvanie.

Veciam musíme dať logiku, zmysel a robiť ich na systematickej báze. Aktuálne začíname s pasportizáciu majetku, vyhodnotením jeho stavu, energetickej náročnosti a na základe získaných údajov začneme chystať jednotlivé projekty. V hre sú aj nájomné byty. Plány máme skutočne ambiciózne, všetko je ale otázka financií.

Župa je zriaďovateľom štyroch nemocníc, zo správy za rok 2017 vyplýva, že v nich takmer polovica všeobecných lekárov pre deti a dorast má viac ako 60 rokov. Do budúcna to môže predstavovať problém, máte plán pre prilákanie nových lekárov po odchode súčasných do dôchodku a aké opatrenia realizujete pre zatraktívnenie pracovných pozícií lekárov v župných nemocniciach?

Našli sme spôsoby na stabilizáciu zdravotníckeho personálu. Odbor zdravotníctva pripravil podporné motivačné programy pre lekárov, sestry i študentov medicíny. Snažíme sa ich pritiahnuť nielen do našich nemocníc, ale chceme získať aj chýbajúcich odborníkov v špecializovaných ambulanciách.

Uvedomujeme si, že aj vytvorenie dobrých podmienok pre život, nielen financie, dokáže byť motivátorom pre prilákanie lekárov, preto voláme do spolupráce i obce. Snažíme sa znižovať investičný dlh v našich nemocniciach, ale zabezpečovať i kvalitnú techniku aby sa zdravotníci mali možnosť rozvíjať.

V januári ste podali trestné oznámenie v medializovanom prípade nákupu CT prístrojov za údajne predražený nákup spojený so servisom, nastal v tomto prípade posun a bol niekto obvinený?

Prípad stále vyšetruje NAKA. Podľa mojich informácií padlo už prvé obvinenie, vo veci sa stále koná. Čakáme tiež na výsledok pri obstarávaní iného CT. Máme tiež vážne podozrenia, že to nebolo v poriadku.

Novinkou pre budúci rok budú vlastné župné noviny, aký bol dôvod ich zriadenia a aký je plánovaný náklad?

Chceli sme, aby ľudia mali väčší prehľad o dianí v rámci kraja. Ľudia stále nevedia aké sú kompetencie VÚC, v čom im môže v ich životoch pomôcť, ako aj oni môžu participovať na vedení kraja, ako sa môžu zapájať do výziev a projektov a podobne. Počas minulého vedenia boli ľudia dosť opomínaní.

Nesústredilo sa na nich, ale na matériu. Nechceme výsostne vydávať noviny, ale skôr akýsi informačník, ktorý bude pre nich prínosný. Môžu sa v ňom dočítať o realizáciách kraja, svoje informácie tam v rámci transparentnosti nájdu aj firmy, aby vedeli do ktorých súťaží sa môžu zapájať. Plánujeme uverejňovať aj plány poslancov a zvýrazniť významné, no často prehliadané osobnosti kraja. Noviny budú vychádzať raz za dva mesiace v náklade 250-tisíc kusov.

S ohľadom na to, že podľa Transparency International častokrát inklinujú vlastné noviny úradov k propagande, akým spôsobom zabezpečíte proporcionalitu názorov poslancov či kritikov?

Pôjde predovšetkým o informačník, čiže periodikum, ktoré chce ľuďom priblížiť dianie v kraji. V rámci regionálnej rubriky plánujeme vyčleniť priestor pre poslancov. Budeme písať o možnostiach regiónov, o rôznych ľuďoch, nebude to zamerané len na vedenie kraja.

Máme tím veľmi skúsených ľudí, ktorí si uvedomujú všetky ohrozenia a urobia všetko pre to, aby bol výsledok čo najlepší. A najmä zameraný na ľudí.

Pred časom prišli Vaši poslaneckí kolegovia Verešová a Marosz s informáciou, že na výstavbe tunela Višňové má dochádzať k prepúšťaniu, čo by mohlo pozdržať výstavbu. Akým spôsobom a na ktorých miestach urgujete urýchlenie dostavby diaľnice D1?

Cesty sú pre nás prioritou. S ministerstvom komunikujeme všetky problémy, ktoré v doprave nášho kraja vnímame.  Je nám ľúto, že ľudia musia strácať svoj čas v dopravných zápchach, zatiaľ čo mohli byť so svojimi rodinami. Kritickú situáciu máme najmä na Kysuciach, Strečne, Ružomberku. Vo všetkých oblastiach však robíme kroky, aby sa situácia zlepšila, píšeme listy, stretávame sa, urgujeme na pravidelnej báze.

S pánom ministrom Erszékom máme za sebou niekoľko stretnutí a neustále ho žiadame aby dohliadali na napredovanie výstavby. V súvislosti s poslednými informáciami o tuneli Višňové sme poslali ministerstvu list, kde ich žiadame o bezodkladné riešenie - aby urobili všetko preto aby sa stavba nezastavila. Tiež žiadame ministra v tejto súvislosti o stretnutie aj so zástupcami NDS.

V akom stave sú rokovania s Ministerstvom dopravy o potenciálnom zhustení osobnej vlakovej dopravy v Žilinskom kraji, ktorá by pomohla odbremeniť zhoršujúci sa stav na cestách?

Cez našu spoločnosť IDS s.r.o. aktívne rokujeme so Železničnou spoločnosťou Slovensko a vyzerá, že je to na dobrej ceste. Všetko závisí od toho, či bude k dispozícii dostatok súprav.

Nedávno schválilo zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja nový rozpočet pre rok 2019 a v informatívnej podobe aj pre roky 2020 a 2021. Napriek tomu, že rozpočet je naplánovaný konzervatívne a počíta s nižšími daňovými výnosmi ako predpokladá prognóza Inštitútu finančnej politiky MF SR, vo všetkých troch rokoch kalkulujete s rastom. Máte predstavu, v ktorých oblastiach by došlo k najvýraznejšiemu poklesu naplánovaných výdavkov v prípade hospodárskej recesie?

Jednoznačne by muselo dôjsť k utlmeniu investičných aktivít kraja. Všetka pozornosť by sa venovala najmä zabezpečeniu verejných služieb, či už s prenesenými alebo originálnymi kompetenciami.

Zúčastnili ste sa aj slávnostného Mestského zastupiteľstva v Žiline, na ktorom sa ujal funkcie novozvolený primátor Peter Fiabáne. Kde vidíte priestor na zlepšenie spolupráce kraja a mesta Žilina?

Nasledujúce obdobie je pre nás jedinečnou príležitosťou ako posunúť kraje i mestá vpred. S pánom Fiabáne plánujeme úzko spolupracovať vo viacerých oblastiach, rovnako aj so Žilinskou univerzitou v Žiline. Naše plány sa týkajú aj Letiska Žilina, ktoré si zaslúži patričnú pozornosť.

Nemenej dôležité sú aj spoločné projekty športovísk v krajskom meste, ako aj riešenie dopravnej situácie. Doprava je urgentným problémom všetkých miest v kraji a na jej vyriešenie budeme potrebovať najväčšiu súčinnosť miest i obcí.

Aké hlavné ciele a priority si kladiete pre nadchádzajúci rok?

Chceme začať stavebné konanie pre Alzheimer–geronto centrum v Mošovciach. Je to veľká investičná výzva. Ide o krásny areál, ktorý poslúži pre ľudí, ktorí majú Alzheimerovu chorobu. Počet týchto ochorení neustále stúpa a doposiaľ nemáme špecializované zariadenie, ktoré by sa mu venovalo.

Pre obyvateľov nášho kraja to bude veľká pomoc. Taktiež chceme zrealizovať plánované športoviská a detské kútiky v našich kultúrnych zariadeniach a nemocniciach.