Podarilo sa nám získať recept na najlepšie klobásy v Žiline od víťaza nášho minuloročného testu


Foto: Podarilo sa nám získať recept na najlepšie klobásy v Žiline od víťaza nášho minuloročného testu Foto: Mäsiar Boris Halaj radí, ako na výber klobásy. Zdroj: Šmak plus

Pred rokom sme pre vás otestovali klobásy zo žilinských mäsiarstiev a obchodných reťazcov v Žiline. Pre tých, ktorí nemajú čas pripravovať domáce klobásy, sme sa pokúsili nájsť to najlepšie, čo sa dá v našom meste zohnať. Každý z nás už jedol poctivú klobásu a preto vie, že na kvalite naozaj záleží. 

Na pultoch lahôdok a mäsiarstiev je, zdá sa, až nepreberné množstvo druhov a názvov klobás. Niektoré sú chutné, iné si kúpime iba raz a niektoré radšej ani raz. Z technologického hľadiska je pritom výroba klobásy jedným z najjednoduchších výrobných procesov. V princípe sa iba zomleté mäso dochutí požadovanými koreninami, natlačí do čriev a vyúdi. 

Aj keď to znie jednoducho, v skutočnosti ide o akési majstrovstvo toho, kto klobásy pripravuje. „Ak sa pozrieme bližšie na slovenskú klasiku - obyčajnú domácu klobásu, potom sa pod výrobu skutočnej delikatesy podpisuje niekoľko najdôležitejších faktorov - od obsahu a kvality mäsa cez prídavné látky a koreniny až po proces výroby a skladovanie,“ potvrdil Boris Halaj zo žilinského mäsiarstva Šmak plus s tým, že aj cena je jedným z indikátorov kvality. 

Práve víťaza vlaňajšej ankety o najlepšiu klobásu sme požiadali, aby nám vysvetlil, čo sa podpisuje pod kvalitu výsledného produktu a takisto zverejnil recept.

Pod kvalitu výsledného produktu sa podpisujú tieto najdôležitejšie faktory: 

1. Obsah mäsa - pravá domáca klobása by mala byť vyrobená iba z mäsa. Bodka. A možno ešte aj výkričník. Podľa receptúry má ísť do klobásy 100% bravčového mäsa, môže sa použiť aj prídavok hovädzieho mäsa (ktoré dodá špecifickú chuť), ale potom už podľa legislatívy nejde o domácu klobásu. Pomer chudej svaloviny a mastných častí si pritom určí každý majster sám ( najčastejšie je to okolo 70:30 ).

Obsah surového mäsa na 1kg hotového výrobku tak predstavuje 1200 – 1300 g, pretože solením a následne údením sa v mäse znižuje obsah vody a mäso sa vysušuje . Bohužiaľ, vo veľkovýrobnej praxi sa niekedy stretávame s pridávaním všetkého možného od kožovej emulzie, separovaného mäsa až po nepodarené mäsové výrobky. 

2. Kvalita mäsa – ideálne je použiť čerstvé, ale vyzreté mäso, ktoré sa po presolení nechá ešte niekoľko hodín odležať. Dôležitý je jednak anatomický pôvod mäsa, teda z ktorých častí jatočného tela je použité mäso, ale nepochybne aj ten geografický. Pri veľkovýrobe sa len veľmi ťažko dá zabezpečiť stály prísun takejto suroviny, a tak sa často používa mrazené mäso. To nie je samozrejme nijako zdraviu škodlivé, avšak na výslednej chuti sa aj ono podpíše svojím malým dielikom. 

3. Prídavné látky – ľudovo zvané aj „éčka“ - tie v pravej domácej klobáse nemajú čo robiť. Prakticky všetci väčší výrobcovia ich však používajú a mnohí nimi vôbec nešetria. Éčka pomáhajú zvýrazniť chuť, prikrášliť farbu alebo predĺžiť záruku. Ich obsah skúsený fajnšmeker odhalí už po prvom zahryznutí. Takáto klobása má akoby jemne mydlovú chuť. 

4. Koreniny - tu záleží nielen na ich vzájomnom pomere, ale aj na ich kvalite. Pochopiteľne, je veľký rozdiel medzi čerstvou mletou paprikou od malého farmára, ktorá sa sušila prirodzene na slnku, a medzi tou španielskou skleníkovou, ktorá sa navyše obohacuje olejovým nástrekom. Rovnako taký je rozdiel medzi ručne našúpaným čerstvým cesnakom a cesnakovou pastou, ktorú nakúpil veľký mäsokombinát v Číne a nikto presne nevie, čo všetko táto biela hmota obsahuje. Navyše veľké mäsospracujúce podniky používajú pri výrobe hotové tzv. kombi zmesi, v ktorých sú už namiešané všetky koreniny, vrátane prídavných látok. 

5. Proces výroby - opäť asi nebude ťažké rozlíšiť rozdiel v kvalite ručného miešania klobásy doma na kuchynskom stole, kde zachytíme v ruke každú chrupavku alebo kostičku, a tým v tisíclitrovej miešačke. Podobné rozdiely sú v celom procese výroby. Samostatnou kapitolou je proces údenia, tu sa rozhoduje o samotnom vzhľade a vôni výsledného výrobku. Naozaj pravou domácou klobásou možno nazvať iba takú, ktorá bola údená klasickým spôsobom, studeným dymom z bukového dreva. 

6. Skladovanie - pre veľké obchodné reťazce to z logistických dôvodov ani inak nie je možné - vákuovo zabaliť, označiť etiketou, záruka 21 dní. Dobre urobená domáca klobása vám vydrží vo vhodnom prostredí (suché, vetrané, chladnejšie a tmavé miesto) pokojne aj niekoľko mesiacov. Vekom paradoxne ešte naberá na kvalite, pretože schnutím sa zvýrazňuje jej chuť. 

7. Cena – ak uvážime obsah mäsa a jeho cenu v surovom stave, ručnú prácu, cenu čerstvých korenín, dlhý proces prípravy a následne údenia, musí nám byť jasné, že príliš nízka cena iba usvedčuje predajcu, resp. výrobcu, že niečo nie je v poriadku. Opačným extrémom sú potom predražené klobásy na niekde vianočných trhoch.

Dá sa teda povedať, že proces výroby domácej klobásy je pomerne jednoduchý a receptúra je plus - mínus rovnaká, vo finále máme však na pultoch stovky až tisíce domácich klobás, ktoré sa môžu líšiť svojou kvalitou. A tu práve vstupuje do procesu ľudský faktor. 

„Ako to už býva aj pri iných ľudských činnostiach, aj výroba klobásy pozostáva z tisícky maličkostí, ktoré až vo výslednom súčte rozhodnú o kvalite výrobku. Už zo samotného názvu „domáca“ možno odvodiť, že jej výroba vo veľkokapacitných podmienkach nie je dosť dobre možná. Veľkí výrobcovia sa však o to samozrejme pokúšajú a pod rôznymi odvodenými názvami (gazdovská, chalupárska, dedinská, tradičná, starootcovská apod.) predávajú výrobky, ktoré by pri letmom pohľade mohli naozaj pripomínať domácu klobásu,“ vysvetľuje Halaj.

Recept na klobásy od Šmak plus

Prísady na 10 kg klobásy

7 kg bravčový výrez , bravčové pliecko
3 kg hovädzie mäso (výrez, krk, pliecko) 
200 g soľ 
50 g mleté čierne korenie 
50 g štipľavá paprika 
75 g sladká paprika 
50 g mletá rasca 
100 g očisteného cesnaku 
0,5 L vody na rozmiešanie korenín

Postup

Základ tvorí bravčový výrez- mäso z odrezkov, prípadne z pliecka alebo aj bravčový bok bez kosti . Pre výraznejšiu chuť pridávame aj hovädzinu , ale tá musí byť dokonale odblanená, bez šliach a tuhých častí. Hovädzina sa pomelie na najmenšej šajbe. So soľou sa neexperimentuje 20 gramov na kilogram mäsa je nepísaným zákonom. Množstvo cesnaku (asi jedno percento) závisí od zloženia mäsovej zmesi - v prípade mastnejšieho základu jeho obsah mierne zvyšujeme.

Sladkou mletou paprikou nešetríme, my odporúčame cca do 1% a zhruba 0,5% štipľavej. Pridávanie papriky je zároveň najvýznamnejšia zložka korenín ovplyvňujúca výslednú chuť. Na „dolniakoch“ sa stretnete aj s obsahom papriky do 3-4 % S mletým čiernym korením to nepreháňame - pikantnosť dosahujeme pomocou štipľavej papriky (takže optimálne 0,5%). Na prevoňanie klobás pridávame mletú rascu alebo nové korenie.

Zomleté mäso dôkladne premiešame s koreninami, ktoré sme si predtým vymiešali v troche studenej vody (0,5 L). Zmes potom plníme do bravčových čriev pomocou plničky. Črievka pretáčame podľa požadovanej dĺžky klobásky cca 20 – 25cm. Ideálne by sa mäso malo nasoliť 1 deň pred prípravou klobás a nechať odstáť v chlade. Klobásy údime v klasickej udiarni na studenom dyme z dobre vysušeného bukového dreva.

Okrem dobrého údenia je dôležité vhodné prostredie na postupné sušenie a dobrá partia počas prípravy klobás. Do výroby klobás sa môžete pustiť, aj keď nedisponujete udiarňou, lebo sa dajú zamraziť, upiecť a potom tiež zasterilizovať, hoci kvalitné vyúdenie k poctivej domácej klobáse nepochybne patrí.

Ak nemáte čas a kapacitu na výrobu domácej klobásy, nakupujte u osvedčeného malého výrobcu, ktorého chuť poznáte. Poctivé domáce klobásy presne podľa receptu vyššie nájdete v Žiline v predajniach Šmak plus na Národnej ulici a oproti železničnej stanici.

Domáce klobásy, spolu s iným kvalitným mäsom a mäsovými produktmi, si v Žiline môžete objednať aj cez internet s dovozom na vami určenú adresu domov či do práce vďaka portálu masodomov.sk

 

 


Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu

Zdroj: PR Šmak plus