Čo najviac znečisťuje ovzdušie v Kysuckom Novom Meste? Spaľovňa to nie je ani zďaleka, výsledok vás prekvapí

Analýza SHMÚ ukázala, že ovzdušie v Kysuckom Novom Meste najviac zaťažuje lokálne vykurovanie tuhými palivami. Spaľovňa má podľa výsledkov len minimálny vplyv.

Obyvateľov Kysuckého Nového Mesta už dlhší čas znepokojuje miestna spaľovňa nebezpečných odpadov. Časť verejnosti upozorňuje najmä na zápach, ktorý má byť podľa sťažností citeľný predovšetkým vo večerných hodinách. Kritika smeruje aj k používanej technológii a spôsobu likvidácie odpadu.

Obyvatelia, ktorí proti prevádzke vystupujú, tvrdia, že zariadenie využíva kotol nespĺňajúci predpísané normy. Obávajú sa preto možného úniku baktérií, húb, vírusov či parazitov do ovzdušia. Nespokojnosť napokon prerástla do rozsiahlej petície za úplné zrušenie spaľovne nebezpečných odpadov.

Petíciu podporilo 43 percent právoplatných voličov Kysuckého Nového Mesta, čo predstavuje viac ako 11-tisíc ľudí. Podľa dostupných informácií išlo o jednu z najúspešnejších petícií v histórii Slovenska. Petičný výbor ju v decembri odovzdal Ministerstvu životného prostredia SR.

Po tlaku verejnosti nasledovali odborné posúdenia. Na základe poverenia ministerstva vykonal Slovenský hydrometeorologický ústav odbornú analýzu významných emisných zdrojov v okrese Kysucké Nové Mesto. Z výsledkov podľa spoločnosti FCC Slovensko však vyplynulo, že zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov má na kvalitu ovzdušia v regióne len minimálny vplyv.

Analýza sa nezamerala iba na samotnú spaľovňu, ale na všetky významné zdroje znečisťovania ovzdušia v okrese. Ako najväčší producent tuhých častíc v meste bolo vyhodnotené lokálne vykurovanie domácností tuhými palivami, teda ľudia, ktorí kúria drevom, peletami a podobne. To má ročne vyprodukovať viac ako 10,5 tony emisií tuhých častíc. Zariadenie prevádzkované spoločnosťou FCC Slovensko podľa analýzy vykazuje pri tuhých časticiach približne 11,2 kilogramu ročne, čo je neporovnateľne menej.

Meteorológovia zároveň poukázali na rozdiel medzi lokálnymi kúreniskami a priemyselnými zdrojmi. Domáce vykurovacie zariadenia majú často nízke komíny, cez ktoré sa znečistenie dostáva priamo do dýchacej zóny obyvateľov. Pri priemyselných zdrojoch s vyššími komínmi sa emisie rozptyľujú vo väčšej výške, čo má iný dopad na bezprostredné okolie.

„Zároveň sa nepotvrdili obavy, že by zariadenie bolo zdrojom zápachu v regióne. Podľa odborníkov zo SHMÚ pochádzajú pachové látky najmä z iných typov prevádzok. Upozorňujú, že v blízkosti obytných zón bývajú typickými pôvodcami zápachu predovšetkým čistiarne odpadových vôd či poľnohospodárska činnosť,“ priblížil Juraj Puchý z PRG Consulting.

Analýza sa zaoberala aj jednotlivými znečisťujúcimi látkami v prostredí. Pri zlúčeninách chlóru má podiel spaľovne predstavovať približne jedno percento. V prípade amoniaku bola ako dominantný zdroj označená čistiareň odpadových vôd v Kysuckom Novom Meste, ktorá má mať podiel takmer 97 percent. Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov podľa zverejnených informácií tieto emisie nevypúšťa vôbec.

„Výsledky analýzy zároveň potvrdili závery rozptylovej štúdie, ktorú si dalo pred pár mesiacmi vypracovať Kysucké Nové Mesto, podľa ktorej patria medzi hlavné zdroje znečistenia najmä lokálne vykurovanie tuhými palivami a doprava,“ uviedla Zuzana Krenyitzká, manažérka marketingu a komunikácie FCC Slovensko.

Vykurovanie domácností má najvýraznejšie prispievať k prachovým časticiam a benzo(a)pyrénu najmä počas zimy, doprava zas k emisiám oxidov dusíka. Rozptylová štúdia hodnotila kvalitu ovzdušia pomocou matematického modelovania šírenia znečisťujúcich látok, medzi nimi PM10, PM2,5, NO2 a CO. Podľa jej záverov spaľovňa FCC Slovensko neprekračuje zákonné limity a jej vplyv na ovzdušie je minimálny. Zlepšenie situácie má podľa štúdie súvisieť najmä s modernizáciou vykurovania domácností a znížením dopravnej záťaže.

FCC Slovensko zároveň upozorňuje na širší problém odpadového hospodárstva. Slovensko podľa spoločnosti stále skládkuje takmer dvojnásobný podiel odpadu v porovnaní s priemerom Európskej únie. Do roku 2035 musí krajina znížiť objem skládkovaného odpadu na maximálne 10 percent.

Slovenský hydrometeorologický ústav v reakcii na medializované informácie a podnety občanov uviedol, že situáciu v Kysuckom Novom Meste aktívne monitoruje a bude ju ďalej objektívne vyhodnocovať. V meste momentálne využíva mobilnú monitorovaciu stanicu, ktorá sleduje koncentrácie prachových častíc, ťažkých kovov a karcinogénneho benzo(a)pyrénu.