Pred 81 rokmi oslobodili Žilinu: Boje o Polom pripomínali Iwo Jimu. Vojaci šplhali štvornožky pod guľometnou paľbou

Koncom apríla 1945 sa boje presunuli až k Žiline. Po náročnom postupe cez Malú Fatru vstúpili jednotky do mesta a ukončili odpor nepriateľa. Pripomíname si moment, ktorý znamenal začiatok jeho oslobodenia.

Žilina si v týchto dňoch pripomína významné historické výročie. Pred 81 rokmi, 30. apríla 1945, vstúpili do mesta jednotky 1. československého armádneho zboru a ukončili tak boje o tento strategický bod severozápadného Slovenska. Oslobodenie mesta bolo výsledkom niekoľkodňových bojov, ktoré sa odohrávali v náročnom horskom teréne Malej Fatry a jej okolí.

Postup jednotiek sa začal už o niekoľko dní skôr. Kľúčovým momentom bolo dobytie vrcholu hory Polom 22. apríla 1945, ktorý predstavoval jeden zo základných oporných bodov nemeckej obrany v Malej Fatre. V popoludňajších hodinách sa do útoku zapojili vojaci 7. úderného práporu a 9. práporu 4. československej brigády, pričom boj trval približne šesť hodín. Aj napriek delostreleckej podpore bol postup v náročnom teréne mimoriadne ťažký a jednotky utrpeli výrazné straty – 14 padlých, 105 zranených a 32 nezvestných.

Samotný útok patril medzi najťažšie momenty celej operácie. Vojaci museli postupovať v extrémne strmom teréne, pričom čelili intenzívnej paľbe aj granátovým útokom. Útočiaci sa doslova štvornožky šplhali po svahoch pod neustálou paľbou guľometov a výbuchmi granátov, ktoré dopadali priamo medzi nich. Spomienky účastníkov opisujú situáciu ako hraničiacu s kolapsom morálky, keď sa jednotky dostávali pod obrovský tlak a hrozilo, že útok zlyhá.

„Seč vyráža – akáže seč – pešiaci sa štvornožky škriabu šesťdesiatstupňovým svahom, aby zničili nepriateľské odpory na Polome. Útočníkov zasypávajú ručné granáty, Nemci ich hádžu celé debničky na hlavy útočníkov, odstreľujú ich pancierovými päsťami a guľometmi," píše sa na stránke Klubu vojenskej histórie Svoboda.

Zlom nastal až po nasadení protitankových diel, ktoré začali presne zasahovať vrchol hory. Nemecké jednotky sa následne stiahli do skalných úkrytov a československým vojakom sa podarilo udržať pozície na svahu, čím sa vytvoril priestor na dokončenie útoku. Napriek úspechu však bojane zanechali silné psychické aj fyzické následky, ktoré si vojaci niesli ešte dlho po skončení operácie.

Po dobytí vrcholu nasledoval šokujúci objav. Vojaci našli viac ako 20 tiel beštiálne umučených československých vojakov, čo ešte viac posilnilo odhodlanie jednotiek pokračovať v boji. Tento nález sa odrazil aj vo vojnových záznamoch, kde sa objavujú výzvy na odplatu. Podobné prípady brutality boli zaznamenané aj počas bojov v iných častiach frontu, najmä v oblasti Duklianskeho priesmyku.
„Telá mali často vykopnuté sánky, alebo vypálené ústa benzínom, vylúpené alebo vypálené oči, odrezaný jazyk, uši, nos, genitálie, a niektoré boli narazené na strom,“ píše sa na stránke.

Po dobytí Polomu 22. apríla a prelomení odporu nepriateľa na Grúni 25. apríla sa front postupne posúval smerom k Žiline. Nasledujúci deň padlo Rakytie a sovietske aj československé jednotky sa približovali k rieke Váh. Zároveň zo severu postupoval 17. gardový strelecký zbor, čím sa tlak na ustupujúce nemecké jednotky ešte zvyšoval.

„Po dobytí Polomu a hory Grúň sa Nemci pokúšali ešte zachytiť na spádových vŕškoch, v zrúcanine hradu Strečno, ale aj odtiaľ sme ich vyhnali. Pechota zbehla z kopcov ľahko, horšie bolo dostať dolu delá. Spúšťali sme ich na lanách, robili sme pre ne v lese prieseky a stavali cesty. Dostať delá z kopcov na rovinu bola väčšia drina, než keď sme ich pred tromi týždňami ťahali hore. 30. apríla sme zostúpili na cestu Strečno – Žilina. Nemci sa zastavili až na rovine pred Žilinou, kde mali dobre vybudované obranné postavenia,“ píše sa na stránke Klub vojenskej histórie Svoboda.

Kľúčovým momentom bolo obsadenie oblasti Strečna. Ráno 27. apríla vstúpili jednotky československého zboru do tejto strategickej lokality, kde pokračovali boje, hoci odpor nepriateľa už postupne slabol. Nemecké jednotky sa snažili ustúpiť, keďže hrozilo ich obkľúčenie po zrútení frontu pri Ostrave.

Rozhodujúci útok prišiel o niekoľko dní neskôr. Dňa 30. apríla 1945 v ranných hodinách jednotky 3. československej brigády prelomili obranné postavenia nepriateľa v priestore lesa západne od Mojšovej Lúčky a približne o 9:30 vstúpili do Žiliny. Tým sa otvorila cesta smerom na Moravu a boje v tejto časti Slovenska sa dostali do záverečnej fázy.

Spomienky účastníkov bojov približujú aj náročnosť celého postupu. Vojaci museli v ťažkom teréne presúvať techniku, vrátane delostrelectva, ktoré spúšťali z kopcov pomocou lán a improvizovaných ciest. Podľa pamätníkov bolo dostať delá z horského terénu na rovinu ešte náročnejšie než ich pôvodné vytiahnutie do kopcov.

Oslobodenie Žiliny nebolo izolovanou udalosťou. V ten istý deň jednotky oslobodili aj 38 okolitých obcí, čím boli zavŕšené boje o Malú Fatru. Zároveň sa tým začala posledná etapa bojovej činnosti 1. československého armádneho zboru počas druhej svetovej vojny.

Výročie oslobodenia mesta tak pripomína nielen samotný historický moment, ale aj náročné podmienky, v ktorých sa tieto boje odohrávali, a význam tejto operácie pre ďalší vývoj na konci vojny.