• 13. apr 2026 o 13:00 / aktualizované 14.04. o 21:45

FOTO: Ťažba dreva pri Ľubochni pripravila najdlhšiu horskú dolinu na Slovensku o vzácne biotopy

FOTO: Ťažba dreva pri Ľubochni pripravila najdlhšiu horskú dolinu na Slovensku o vzácne biotopy
Foto: My sme les | Zobraziť galériu

Ťažba dreva pri Ľubochni otvára otázky o novej zonácii. Najdlhšia horská dolina na Slovensku prišla o vzácne biotopy

Ťažba dreva priamo v srdci Národného parku Veľká Fatra vyvoláva vážne otázky o ochrane jedného z najcennejších prírodných území Slovenska. Iniciatíva My sme les upozorňuje na prípady, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre vzácne druhy rastlín a živočíchov.

Najnovšie zistenia smerujú do Ľubochnianskej doliny - najdlhšej horskej doliny na Slovensku, ktorá je známa svojou výnimočnou biodiverzitou. Práve tu mala podľa ochranárov prebehnúť ťažba dreva na štátnych pozemkoch pod správou samotného národného parku, a to napriek upozorneniam odborníkov.

Zničený biotop vzácneho machu

Ochranári z Iniciatívy My sme les zdokumentovali v Národnom parku Veľká Fatra dve ťažby dreva, ktoré podľa nich poškodili vzácne lokality. Jednou z nich je Nižná Lipová, kde vzniklo rúbanisko s rozlohou 2,5 hektára, čo predstavuje približne štyri futbalové ihriská. Práve tu sa nachádzal biotop vzácneho machu, kyjanôčky zelenej.

Ešte pred začiatkom výrubu som osobne na zasadnutí rady parku a následne aj mailom upozornil, že v lokalite sa vyskytuje vzácny mach - kyjanôčka zelená, ktorý je druhom európskeho významu a patrí medzi chránené rastliny. Na svoje prežitie potrebuje dostatok odumretého dreva. Tak rozsiahla ťažba dreva však zničila jej biotop, keďže na veľkom rúbanisku tento druh neprežije. Napriek upozorneniu správa národného parku les vyrúbala,” hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, člen rady Národného parku Veľká Fatra.

Po samotnej ťažbe ochranári zdokumentovali až 67 kusov tohto vzácneho machu, čo podľa nich znamená, že zničená lokalita bola pre tento mach naozaj významná.

Okrem toho tu zaznamenali aj výskyt tesára čierneho, najväčšieho európskeho ďatľa, ktorý je taktiež chráneným druhom. Vyrúbaná lokalita je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Veľká Fatra vyhláseného aj na ochranu tohto ďatľa, ktorý na rúbaniskách neprežije.

Ťažba v území, ktoré má byť prísne chránené

Druhé rúbanisko sa nachádza nad riečkou Ľubochnianka. Ide o lokalitu, ktorá sa už v roku 2033 má stať najprísnejšie chránenou časťou národného parku, kde by nemali prebiehať žiadne zásahy.

Plocha však bola v priebehu posledného pol roka súvislo vyrúbaná a nezostali tu stáť ani ležať žiadne väčšie stromy. Do A zóny teda prejde zdevastovaná plocha, ktorá sa bude regenerovať desiatky rokov.

„Obe ťažby dreva boli vyznačené ako asanačné, čiže formálnym dôvodom bol lykožrút. Kopy prevažne zelenej čečiny po ťažbe v zimnom období ale ukazujú, že tu zrejme opäť raz bola kalamitná ťažba zneužitá na vyťaženie stromov, ktoré by sa inak vyrúbať nedali. Je nepochopiteľné, že ťažbu dreva urobila samotná správa národného parku na štátnych pozemkoch. Organizácia zodpovedná za manažment národného parku tak zničila biotop množstvu živočíchov, vrátane druhov európskeho významu,” upozorňuje Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.

Riešenie? Prísnejšia ochrana

Ochranári aj vzhľadom na tieto prípady apelujú na dôležitosť pripravovanej zonácie národných parkov. Tá sa aktuálne týka nielen územia Veľkej Fatry, ale ďalších štyroch národných parkov (TANAP, NAPANT, Malá Fatra a Poloniny).

„Pri tvorbe nových zonácií je kľúčové dať čo najväčšie plochy štátnych pozemkov rovno do najprísnejšej chránenej zóny A. Tam už les nemôže byť zničený ťažbou za žiadnych okolností, nepomôžu ani výhovorky na lykožrúta,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.

Ochranári pritom zdôrazňujú, že určité zásahy sú možné, či dokonca žiaduce aj v národnom parku, ale musia sa vykonávať odborne tak, aby neohrozili vzácne lokality. Aj v NP Veľká Fatra je veľa umelo vysadených lesov s nevhodnými druhmi stromov, ktoré sú ideálnymi kandidátmi na manažmentové zásahy.

Po výraznom preriedení by tu mohli samovoľne začať rásť vhodnejšie druhy stromov a spolu s nimi aj množstvo druhov rastlín a živočíchov. Spustil by sa tak proces, smerujúci k obnove prírodného lesa, ktorý by bol odolnejší pred prírodnými katastrofami v budúcnosti.

Takéto prospešné zásahy sme však v Ľubochnianskej doline momentálne nezaznamenali,” upozorňujú ochranári.