• 3. apríl 2026 o 17:30 / aktualizované 4. apríl 2026 o 19:10

Dnes by ste ho už nespoznali: Známy vodopád v Žilinskom kraji kedysi vyzeral úplne inak, ľudia spomínajú aj na tragédiu

Foto: Dnes by ste ho už nespoznali: Známy vodopád v Žilinskom kraji kedysi vyzeral úplne inak, ľudia spomínajú aj na tragédiu
Foto: Facebook Slovensko na historických fotografiách, Milan Kubicko, Gustáv Varga

Historická fotografia vodopádu v Lúčkach ukazuje jeho výrazne odlišný vzhľad pred intenzívnou ťažbou travertínu a súčasnými zásahmi v okolí.

Historická fotografia známeho vodopádu v obci Lúčky, ktorá bola zverejnená v skupine Slovensko na historických fotografiách, vyvolala živú diskusiu. Mnohí si všimli, že jeho podoba sa v priebehu rokov výrazne zmenila.

Podľa výpovedí ľudí sa vzhľad vodopádu menil najmä v dôsledku intenzívnej ťažby travertínu v minulosti. Tá mala negatívny vplyv nielen na okolie, ale aj na samotný tvar vodopádu. Niektorí zároveň kritizujú aj súčasný stav, keď je časť prostredia upravená betónovými zásahmi.

„Ani dnes sa niet čím chváliť, prostredie sprznené umelým obetónovaným jazierkom a pohodenými reflektormi načisto zabilo prirodzenú krásu vodopádu," uvádza pod príspevkom Ľuboš.

Polemika však neostala len pri vzhľade. Viacerí ľudia si s miestom spájajú aj osobné spomienky. Jedna z diskutujúcich napríklad uviedla, že jej stará mama mala z vodopádu rešpekt, keďže v minulosti tam došlo k tragickej udalosti, pri ktorej zahynul jej príbuzný.

„Keď vidím tú fotku ani sa nečudujem, že starká mala strach, keď som tam šla s kamarátkami. Zasypalo jej tam syna, môjho uja. Zrejme to bolo aj dosť nebezpečné miesto oproti tomu, ako to tam je dnes," uviedla Ľubica.

Zazneli aj zaujímavosti z kultúrneho prostredia. Vodopád v Lúčkach sa objavil napríklad vo filme „Postav dom, zasaď strom“ od režiséra Juraja Jakubiska.

Niektorí ľudia sa pýtali aj na zmeny v okolí vodopádu či možnosti jeho úpravy. Podľa ďalších reakcií však lokalita podlieha ochranným režimom, ktoré výraznejšie zásahy obmedzujú. Oblasť totiž spadá do ochranného pásma a zásahy do prírodného prostredia sú regulované.

„Vyzerá to tam i dnes krásne. Len to už neslúži pôvodnému účelu a nie je to príroda, je to stavba po apokalypse," zhodnotila Mária.

Historická fotografia tak opäť otvorila diskusiu o tom, ako sa prírodné lokality menia v čase a aký vplyv na ne má ľudská činnosť. Vodopád v Lúčkach je súčasťou prírodnej pamiatky Lúčanské travertíny, ktorá vznikla usadzovaním minerálnych látok z termálnych prameňov. Práve tieto procesy dali vodopádu jeho typický vzhľad a formovali celé okolie.

V oblasti sa nachádzajú travertínové vrstvy hrubé až 40 až 50 metrov, pričom staršie vytvárajú vyvýšeniny ako Skálie či skalné steny Zápoly a Skaličky, zatiaľ čo mladšie formujú koryto potoka Lúčanka. V minulosti sa travertín v Lúčkach ťažil aj na vývoz, no od 30. rokov 20. storočia postupne len pre miestne účely a v roku 1963 bola ťažba úplne zakázaná pre riziko narušenia podzemných vôd. Lokalita bola napokon v roku 1975 vyhlásená za prírodnú pamiatku.





Minútky zo Slovenska