Má len 18 rokov, no jeho recepty sledujú tisíce ľudí: Šimon Kán z Martina si ide za snom stať sa kuchárom

Osemnásťročný Šimon Kán z Martina objavuje svet gastronómie naplno, pričom jeho recepty sledujú tisíce divákov. Študent gymnázia si vytrvalo buduje kariéru kuchára.

Má len 18 rokov, študuje na gymnáziu a na prvý pohľad pôsobí ako bežný tínedžer. V skutočnosti však trávi hodiny v kuchyni, experimentuje s receptami a jeho videá sledujú tisíce ľudí. Šimon Kán patrí medzi mladú generáciu, ktorá si ide za svojím cieľom už v útlom veku a postupne si buduje vlastnú cestu v gastronómii.

K vareniu sa nedostal zo dňa na deň. Spočiatku išlo skôr o tvorbu videí, no postupne začal cítiť, že ho to ťahá ďalej. „Neviem to úplne presne určiť, ale asi by som to datoval niekde do leta 2024. Vtedy som cítil, že sa chcem posunúť ďalej než len pri tvorbe videí,“ opisuje pre Žilinak.sk moment, ktorý vníma ako zlomový. Práve vtedy sa rozhodol urobiť konkrétny krok a začal si hľadať stáže. Tie mu otvorili dvere do reálneho sveta gastronómie a ukázali mu, že varenie nemusí byť len hobby, ale aj reálna profesia. „Keď sa mi to podarilo, vtedy som si uvedomil, že by to mohla byť moja cesta,“ dodáva.

Sociálne siete nie sú vždy fér: čo funguje, často nedáva zmysel

Dnes je Šimon aktívny aj na sociálnych sieťach, kde jeho obsah sledujú tisíce ľudí. Mnohí by si mohli myslieť, že za tým stojí presný systém alebo recept na úspech, realita je však podľa neho oveľa chaotickejšia. Algoritmy a reakcie publika sa často správajú nepredvídateľne.

„Platí tu pravidlo, že keď na niečom robím desiatky hodín, väčšinou to prepadne. A keď vymyslím niečo jednoduché, tak sa to uchytí,“ hovorí otvorene. Práve tento paradox je niečo, s čím sa musí vyrovnávať prakticky každý tvorca obsahu. Aj napriek tomu sa snaží pristupovať k tvorbe zodpovedne. Pred samotným natáčaním si recepty testuje, robí si prieskum a snaží sa minimalizovať chyby. „Čím ďalej, tým viac si veci skúšam dopredu, aby som mal väčšiu istotu, že to bude fungovať,“ vysvetľuje.

S úspechom však prichádza aj tlak. Hoci sa ho snaží potláčať, úplne sa mu nevyhne. „Snažím sa presviedčať sám seba, že to neriešim, ale niekde vo vnútri to mám. Je to už moja práca a nechcem o to prísť,“ priznáva úprimne.

Súvisiaca téma Kysucká piváreň získala v známej televíznej šou Na nože 5 nožov. Ešte nedávno podávala tvrdé mäso bez chuti

Tvrdohlavosť, ktorá ho posúva dopredu

Za jeho progresom nestojí len talent, ale najmä prístup. Sám o sebe hovorí, že je extrémne tvrdohlavý, čo sa v kuchyni ukazuje ako výhoda. Neúspech pre neho neznamená koniec, ale skôr začiatok ďalších pokusov. „Som extrémne tvrdohlavý a neviem sa moc zmieriť s tým, keď sa niečo nepodarí, takže to skúšam dovtedy, kým nie som spokojný,“ vysvetľuje. Práve táto vlastnosť mu umožňuje neustále sa zlepšovať a posúvať svoje hranice.

Zaujímavé je, že aktuálne nemá konkrétne jedlo, ktoré by nedokázal pripraviť – no s úsmevom dodáva, že to je len otázka času. „O týždeň určite bude niečo, čo mi nepôjde,“ hovorí realisticky. Aj napriek tomu si uvedomuje svoje slabšie stránky. Najväčšie rezervy vidí napríklad pri filetovaní rýb alebo mäsa, čo považuje za technickú zručnosť, na ktorej chce ešte intenzívne pracovať.

Bežný študent? Takmer

Popri varení, natáčaní a tvorbe obsahu zostáva stále študentom gymnázia. Kombinovať školu s vášňou však nie je vždy jednoduché a vyžaduje si to určitý systém a disciplínu. „Snažím sa nájsť rovnováhu. Nevenujem sa učeniu extrémne veľa, ale prioritizujem to, čo treba,“ hovorí. Zároveň dodáva, že sa snaží efektívne využívať čas a neplytvať energiou na zbytočnosti.

Zaujímavé je, že napriek tisícom sledovateľov na sociálnych sieťach sa jeho pozícia medzi spolužiakmi výrazne nezmenila. „Snažím sa nemeniť, takže ani oni nemajú dôvod ma vnímať inak,“ vysvetľuje. Postupne sa však začína stretávať aj s tým, že ho ľudia spoznávajú na ulici. „Čím ďalej, tým častejšie, ale zatiaľ mi to robí radosť,“ dodáva.

Slovensko na tanieri a mladá generácia

Pozitívne vníma aj to, že čoraz viac mladých ľudí sa začína zaujímať o varenie. Nejde už len o nutnosť, ale o reálny záujem a ambíciu zlepšovať sa. „Sú tu mladí ľudia, ktorých to naozaj baví a chcú sa posúvať,“ myslí si. Podľa neho je dôležité začať od základov – napríklad jednoduchými jedlami ako vajíčka či polievky.

Varenie však podľa neho nie je úplne lacná záležitosť, najmä ak sa chce človek posúvať a učiť nové techniky. V takých prípadoch je totiž potrebné pracovať s väčším množstvom surovín, čo sa prirodzene odráža aj na nákladoch. Šimon však berie túto investíciu ako súčasť svojho rastu a všetko, čo mu jeho tvorba prinesie, sa snaží opäť vrátiť späť do varenia a ďalšieho rozvoja. „Je to náročnejšie, hlavne keď sa chcem naučiť nejaký skill alebo podobne, tak tam treba tých surovín trocha viac. Zatiaľ vlastne všetko, čo mi to prináša, investujem nejakým spôsobom späť,“ uvádza mladý kuchár.

Budúcnosť: vlastná cesta, nie klasická kuchyňa

Aj keď má skúsenosti zo stáží, svoju budúcnosť zatiaľ nevidí v klasickej reštauračnej kuchyni. Uvedomuje si náročnosť tejto práce a rešpektuje každého, kto sa jej venuje naplno. „Každý, kto pracuje v reštaurácii, má môj rešpekt, ale ja radšej strávim 16 hodín sám so sebou a tvorím,“ priznáva.

Do budúcna by sa chcel venovať najmä kreatívnej stránke gastronómie – tvorbe a vývoju receptov, experimentovaniu a hľadaniu nových kombinácií chutí. Zároveň pracuje aj na projektoch mimo gastronómie a otvorene hovorí, že potrebuje neustále niečo budovať a posúvať sa dopredu. „Ak sa podaria, bude to super. Ak nie, budem pracovať na ďalších,“ dodáva.

Slovenskú gastronómiu pritom nevníma negatívne, práve naopak. Podľa neho sa posúva správnym smerom, no vidí aj jej limity. „Gastro tu napreduje fajn, skôr je problém, že si ľudia na Slovensku také to fine-dining gastro nemôžu dovoliť,“ hovorí s tým, že ide o širšiu tému.

Ak by si mal vybrať konkrétnu reštauráciu, kde by si chcel zbierať skúsenosti, jasno má pomerne rýchlo. „Ak tak, skúsil by som Alchemist,“ dodáva.

Jedlo, ktoré ho vystihuje

Ak by mal sám seba predstaviť jedným jedlom, nešlo by o nič jednoduché. Naopak, zvolil by komplexnú kombináciu chutí a techník, ktorá odzrkadľuje jeho prístup k vareniu. Zelerovo-kačacie velouté, glazované chrumkavé kačacie prsia, opražené „knedle“ z kváskového chleba na kačacej masti a chipsy zo zelerových šupiek – aj takto vyzerá jedlo, ktoré ho podľa vlastných slov vystihuje.

Samotná tvorba receptov je pritom podľa neho často nevyspytateľná. „Niekedy mi úplne z ničoho napadne nejaký recept uprostred inej činnosti,“ opisuje. Väčšinou však fungujú dva základné prístupy – buď vychádza zo sezónnej suroviny, ktorú chce spracovať a hľadá, s čím ju skombinovať a aké techniky použiť, alebo sa inšpiruje tradičným jedlom. To si rozloží na jednotlivé časti a následne z neho vytvorí niečo nové, hoci v základe podobné.

Pre bežného človeka by však odporučil niečo jednoduchšie. „Ako milovník risotta by som zvolil krémové risotto – napríklad s medvedím cesnakom,“ dodáva.

Ako začať s varením úplne od nuly?

Ak chce niekto začať s varením úplne od nuly, podľa Šimona je dôležité začať jednoducho a postupne si budovať základné zručnosti. Ide najmä o pochopenie práce s teplom a chuťami, ktoré tvoria úplný základ každej kuchyne. „Pravdepodobne vajíčka na milión spôsobov, rôzne omelety a tak podobne. Tam sa vie človek nejako naučiť používať teplo. Potom asi rôzne polievky, tam si vie ako-tak natrénovať vrstvenie chutí a dobre to na tom pochopiť,“ vysvetľuje.

Zároveň si myslí, že varenie by mal ovládať každý aspoň na základnej úrovni, no netreba to preháňať. Nie každý musí byť profesionál, dôležité je vedieť postarať sa sám o seba. „Tak aspoň praženicu by mohol zvládnuť viac-menej každý. Ide asi len o to, aby neumrel od hladu a nežil na polotovaroch, keby bol odkázaný sám na seba. Ale všeobecne nemusí určite každý mať zručnosť vo varení rozvinutú nejako extrémne,“ hovorí.

Pri varení pre rodinu či partnera podľa neho neexistuje univerzálny recept na úspech. Dôležité je skúšať a prispôsobiť sa tomu, čo chutí ľuďom okolo nás. „Konkrétne jedlá by som nemenoval. Treba skúšať, zistiť čo bude úspešné a zaradiť to do repertoáru. Pre partnera je podľa mňa najdôležitejšie zistiť, čo má rád, a potom sa to naučiť pripraviť čo najlepšie. Aj keby to mala byť obeta z lásky,“ dodáva.

Súvisiaca téma VIDEO: Po relácii Na nože nastal v reštauráciii Oravský zrub obrovský nápor, podnik v Nižnej museli na čas zatvoriť

Mladá generácia, ktorá skúša a nevzdáva sa

Príbeh Šimona Kána ukazuje, že aj v mladom veku sa dá nájsť smer a začať na ňom pracovať. Nie všetko ide podľa plánu, nie všetko vyjde na prvýkrát, no práve vytrvalosť a chuť skúšať nové veci sú tým, čo ho posúva dopredu.

Nie je to príbeh o okamžitom úspechu, ale skôr o postupnom budovaní, hľadaní vlastnej cesty a ochote investovať čas aj energiu do toho, čo má zmysel. A práve to je možno dôvod, prečo jeho cesta začína zaujímať čoraz viac ľudí.