Volíte v Žiline? V niektorých obvodoch má váš hlas väčšiu silu, rozdiely medzi obvodmi sa blížia k 20 percentám

Diskusia o spravodlivosti komunálnych volieb sa po Bratislave presunula aj do regiónov. Kým v hlavnom meste sa témou nerovnosti volebných obvodov zaoberá verejný ochranca práv, dostupné údaje z posledných komunálnych volieb ukazujú, že rozdiely vo váhe hlasov existujú aj v Žiline.

Žilina je rozdelená na osem volebných obvodov a má 31 mestských poslancov. Priemerný počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca je 2 633. Tento priemer však v praxi zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami mesta.

Najviac obyvateľov na jedného poslanca pripadá vo volebnom obvode č. 1, ktorý zahŕňa Hliny I až IV a Staré mesto. Na jedného poslanca tu pripadá až 2 932 obyvateľov, čo je o približne 11 percent viac než mestský priemer. Na opačnom konci spektra je volebný obvod č. 3 – Solinky, kde na jedného poslanca pripadá približne 2 416 obyvateľov, teda o viac než 8 percent menej než je priemer mesta.

Rozdiel medzi týmito dvoma obvodmi predstavuje 516 obyvateľov na jedného poslanca. V percentuálnom vyjadrení ide o viac než 20% rozdiel vo váhe hlasu. Inými slovami, hlas voliča v niektorých častiach Žiliny má citeľne väčší vplyv na zloženie mestského zastupiteľstva než hlas voliča v iných častiach mesta.

Podobné rozdiely sa objavujú aj v ďalších obvodoch. Napríklad v obvode č. 6, ktorý zahŕňa Bytčicu, Rosinky a Trnové, pripadá na jedného poslanca približne 2 727 obyvateľov. Naopak v obvode Hájik je to približne 2 546 obyvateľov na poslanca. Aj tieto rozdiely sa pohybujú mimo úrovne, ktorú by bolo možné označiť len za zanedbateľnú odchýlku.

Pri vytváraní volebných obvodov v roku 2022 mesto podľa informácií zvažovalo viaceré alternatívy, avšak rozhodlo sa pre zachovanie volebných obvodov ako v predchádzajúcom období, nakoľko toto rozloženie najviac zohľadňovalo rozloženie mandátov pri zachovaní logického geografického členenia obvodov. “Volebný zákon ani judikatúra súdov neurčili maximálnu prípustnú odchýlku medzi priemerným počtom obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca medzi volebnými obvodmi. Stanovená odchýlka max. 10 %, resp. 15 % má odporúčací charakter,” uviedla pre portál Žilinak.sk hovorkyňa mesta Žilina Zuzana Ondrášová.

Hoci zákon nevyžaduje úplne rovnaký počet obyvateľov v každom obvode, odborníci aj verejný ochranca práv dlhodobo upozorňujú, že rozdiely by mali zostať v rozumnej miere. V prípade Bratislavy Róbert Dobrovodský poukázal na to, že výrazné rozdiely vo váhe hlasov môžu viesť k porušeniu princípu rovnosti volebného práva a k znevýhodňovaniu voličov aj kandidátov v husto obývaných oblastiach.

Žilina zatiaľ nečelí ústavnému sporu, no čísla z posledných komunálnych volieb ukazujú, že otázka rovnosti hlasov nie je len problémom hlavného mesta. Rozdiely medzi jednotlivými volebnými obvodmi sú merateľné a preukázateľné a vyvolávajú otázku, či by si mesto pred ďalšími voľbami nemalo rozdelenie obvodov a počet poslancov v jednotlivých častiach mesta znovu prehodnotiť.

Mesto v minulosti už pracovalo aj s detailnejším modelom volebných obvodov, ktorý umožňoval presnejšie vyrovnávanie váhy hlasov. Redakcia Žilinak.sk na situáciu poukázala už v roku 2018. Súčasné nastavenie tak nie je jedinou možnou cestou, ale výsledkom politického rozhodnutia. Či sa Žilina k tejto téme vráti ešte pred ďalšími komunálnymi voľbami, ukáže až nasledujúce obdobie.

Sociálna poisťovňa si v časoch šetrenia kúpila nové priestory v Žiline za vyše 11 miliónov, ide o neštandardné okolnosti