Milovala som ťa celý život, odkazuje žena školskej kuchárke z Oravy. Nikdy ju nenechala o hlade

Obedná prestávka bola a na mnohých miestach stále je pre väčšinu žiakov tým momentom, na ktorý sa počas školského dňa tešia najviac. Pre niekoho znamená oddych, pre iného koniec vyučovania a pre ďalších istotu, ktorú doma mať nemusia –  teplé jedlo.

Spomienky na školské jedálne si dospelí často nesú celý život. V mnohých z nich majú svoje pevné miesto usmievavé pani kuchárky, ktoré sa tešili z prázdnych tanierov, hladným chlapcom a dievčatám s radosťou pridali dupľu a vždy mali pár milých slov pre deti, ktoré ich slušne pozdravili.

Niektoré z týchto žien však dokázali pre žiakov urobiť omnoho viac, než len navariť obed. Tiché, nenápadné gestá láskavosti sa zapísali do nejedných detských spomienok tak hlboko, že v nich zostanú navždy. Na stránke Rádia Melody sa v tomto duchu objavil dojemný odkaz od neznámej ženy, ktorá raz bola dieťaťom v ťažkej životnej situácii, venovaný kuchárke z Oravy.

„Ak si bola niekedy kuchárkou v malej základnej škole, v jednom mestečku na Orave, na začiatku 80. rokov a potajme si podstrčila hanblivej malej dievčine s modrými očami a ofinou obed aj vtedy, keď jej rodičia v tom mesiaci nekúpili stravenky, vedz, že som ťa milovala celý svoj život a dúfam, že si bola šťastná a zdravá!“ napísala vďačná žena.

Príspevok vyvolal vlnu emócií a spomienok. Ľudia sa v komentároch zhodovali, že práve takéto skromné prejavy pomoci mali často najväčší význam. Mnohí pridávali vlastné zážitky zo školských jedální, kde sa vždy našlo niečo navyše – či už porcia jedla, koláčik alebo pocit, že si ich ako deti niekto všimol.

Kuchárke, ktorej bol precítený odkaz s prianím venovaný, viacerí poďakovali v mene dievčatka, ktoré nenechala odísť hladné. Ľudia dúfali, že sa k nej milé slová dostanú a zistí, ako veľa znamená pre teraz už dospelú ženu, ktorej v detstve pomohla.

„Ja si tiež spomínam na naše pani kuchárky len v dobrom. Často som zostávala v jedálni medzi poslednými a odnášala som taniere po tých, čo ich tam nechali. Vždy, keď bol, dostala som za to koláčik navyše. Ten makový s citrónovou polevou som milovala,“ spomína na svoje školské časy Žilinčanka.