V Žiline sa s príchodom jari vyostruje „vojna“ medzi majiteľmi psov a ľuďmi, ktorým zvieratá na sídliskách prekážajú. Najväčším problémom, ktorý vnímajú najmä rodičia s deťmi a občania, ktorí sa často pohybujú v exteriéri, sú exkrementy ležiace na trávnikoch, pri preliezkach či dokonca na chodníkoch.
Psíčkari zas majú obavy z rôznych nebezpečných nástrah, ktoré niektorí ľudia umiestňujú v exteriéri. Nejeden pes už skončil u veterinára s otravou alebo ostrým predmetom zapichnutým v tráviacom trakte, viaceré zvieratá to neprežili. Ani jeden z týchto vážnych problémov, zdá sa, nemá v dohľadne schodné riešenie.
Agresivita voči psíčkarom v uplynulých týždňoch stúpa. Na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú žiadosti, aby si majitelia domácich miláčikov po nich zbierali výkaly. Okrem slušných upozornení sa však mnohí ľudia uchyľujú aj k vulgarizmom či dokonca vyhrážkam.
„Najhoršie na tom je, že sú hnusní ku všetkým. V poslednej dobe mám pocit, akoby som venčila svojho psa pod kamerami, vždy na mňa niekto zazerá. Sú medzi nami aj nezodpovední majitelia, no zato sa nemusíme nepríjemne cítiť všetci len preto, že máme psov,“ priblížila obyvateľka sídliska Solinky, kde je situácia najvyostrenejšia.
Podľa vlastných slov po svojom psovi ešte nikdy nenechala ležať výkal na zemi, nanajvýš niekde na odľahlej lúke alebo v lese, kde doňho nikto nestúpi. Napriek tomu si začala pravidelne všímať susedov z okolitých panelákov, ktorí čakajú s poodhrnutými záclonami za oknami na moment, kedy jej pes vykoná potrebu.
„Dnes ráno to už bol hrot. Venčila som ako vždy, zašla som o kúsok ďalej, lebo som mala čas. Keď dokončil, čo potreboval, zastala som, že to zodvihnem. Začala som otvárať sáčok, no keď je zlepený, niekedy to dlhšie trvá. Ale stála som rovno pri tom ho*ne, všetci videli, že niečo robím s rukami a očividne nikam neutekám,“ začala s opisom nepríjemného zážitku mladá žena.
Zatiaľ, čo bojovala s mikroténovým vreckom, začula za sebou rozhnevaný hlas. Najskôr mu nevenovala pozornosť, pretože nepredpokladala, že je terčom nepekných slov práve ona. Keď však prúd nadávok pokračoval, zmätene sa začala obzerať.
„Chlap, možno 50-ročný, stál v okne a kričal na mňa. Že čo si o sebe myslím, s tým hovädom (asi myslel môjho psa) sa tu len tak túlať po sídlisku, že som pi*a a šte*ka a že zíde dole, a to hov*no mi natrie na ksicht. Bola som úplne v šoku, len som ho zodvihla a bežala som preč, už tým smerom nepôjdem. Dávajte si pozor, niektorým ľuďom to už naozaj poriadne šibe, ktovie, čoho sú schopní,“ dodala majiteľka psa.