Pani Dagmar Dvorská je poslednou žijúcou rasovo prenasledovanou osobnosťou v Čadci, ktorá prežila neľudskú deportáciu do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau v Osvienčime i pochod smrti do tábora Bergen – Belsen a Mauthausen.
V utorok 10. septembra ju navštívili zástupcovia mesta Čadca spoločne s Jurajom Drotárom - predsedom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline, aby jej pri príležitosti 80. výročia SNP odovzdali pamätný list a najvyššie vyznamenanie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Poďakovali jej za dlhoročnú aktívnu prácu a angažovanosť v spoločenskom živote.
Pani Dagmar sa narodila 11. septembra 1931 v Trnave, no od detstva žila v Čadci. Deportovali ju ako 13-ročnú spolu s rodinou. Prežila veľmi ťažké a kruté časy, ktoré jej podlomili zdravie. Oslobodenie ju zastihlo na pokraji života a smrti v Mauthausene 8. mája 1945.
„Prežila veľmi ťažké obdobie, no napokon unikla smrti a aj s rodičmi sa zachránila a vrátila sa domov, do Čadce. Takéto šťastie nemali ostatní členovia jej rodiny, všetci zahynuli,“ informuje mesto Čadca.
Počas celého svojho ďalšieho života neúnavne a aktívne pôsobila ako odbojárka, od roku 1959 ako členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) pracovala na mnohých pozíciách. V rokoch 1965 – 2005 bola tajomníčkou Okresnej organizácie SZPB, následne až do roku 2014 predsedníčkou základnej organizácie v Čadci. Taktiež bola členkou Oblastného výboru SZPB v Žiline.
Niekoľko desaťročí sa neúnavne snažila o udržiavanie a rozvíjanie tradícií boja za národné oslobodenie v Čadci i na Kysuciach. Podieľala sa na zachovaní organizácie SZPB v Čadci a taktiež na šírení myšlienok humanizmu a boja za národnú slobodu medzi deťmi a mládežou.
Na svojom poste sa venovala aj starostlivosti a pomoci bývalým odbojárom a ich rodinám a pravidelne sa zúčastňovala a organizovala pietne akty na pamiatku padlých hrdinov v Čadci i v regióne Kysúc.