Historické osobnosti Žiliny III. – JuDr. Alexander Lombardini

Redakcia
•
29 november 2015, 11:45

Sčítaný, vzdelaný a uznávaný historik, bibliograf, autor a právnik – taký bol Alexander Lombardini. Narodil sa v apríli v roku 1851 v Bytči. Predkovia zo strán oboch rodičov boli Taliani, no to neodrádzalo ich potomkov splynúť so slovenským prostredím a reprezentovať slovenský život a kultúru. Jeho strýko Eugen Gerometta bol publicista, ktorý úzko spolupracoval so štúrovcami a svoje práce uverejňoval v Slovenských národných novinách, v Slovenských pohľadoch a v Orlovi Tatranskom.

Večný študent Alexander

Alexander sa rozhodol pokračovať v strýkových šľapajách. Po presťahovaní sa z Bytče do Žiliny, navštevoval ľudovú školu. Neskôr vyštudoval viaceré gymnaziálne štúdiá v Žiline, Trenčíne, Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a ukončil ich v Ostrihome. Svoje štúdium predĺžil na Právnickej akadémii v Bratislave a titul právnika ukončil na Právnickej fakulte univerzity v Budapešti.

Po získaní diplomu, ako čerství absolvent nastúpil do prvého zamestnania ako súdny úradník v Budíne. V dvadsiatich dvoch rokoch sa presťahoval späť do Žiliny a našiel si prácu pri bývalej súdnej stolici. Neskôr začal pôsobiť na súde v Pezinku, avšak po advokátskej skúške v roku 1878 sa tohto miesta vzdal a otvoril si pravotársku kanceláriu v Žiline.

Vždy chcel byť nezávislým a chcel sa venovať histórii a literatúre, čo o ňom vedeli už ako o praktikantovi na súde. Po krátkej dobe ho vyhlásili za mestského právneho zástupcu a archivára.

Očarila ho história Žiliny

Hlbší záujem o historické a životopisné bádanie v ňom vyvolali rôzne zaujímavé historické pramene a dokumenty z dejín mesta Žiliny a celého regiónu, ktoré objavil v mestskom archíve. Lombardini začal špekulovať o žilinskom mestskom hrade a lokalizoval ho do tesnej blízkosti farského kostola. Svoje objavy si nenechal však len pre seba, ale postupom času ich uverejňoval v domácej ale aj zahraničnej tlači. Kvôli potrebám vlastnej práce si postupne vybudoval knižnicu, v ktorej zhromažďoval bohaté historické regionálne zbierky. Vďaka tomuto sa vypracoval na najlepšieho znalca regionálnych dejín.

Toto ho očividne priviedlo k tomu, aby z vlastných nákladov vydal publikáciu Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Pri tejto publikácii sa mnohí domnievajú, že ide len o preklad z latinského rukopisu Ľudovíta Stárka, a nie teda o jeho vlastné poznatky. Ale keď uvážime, že v dobe, kedy vydal túto publikáciu, bol Alexander ako autor len dvadsaťtriročný a jeho odborom, ktorý vyštudoval nebolo ani archívnictvo a ani história, je priam prekvapujúce ako do detailov poznal žilinský mestský archív. Toto dielo je vo všeobecnosti považované za jedinú syntetickejšiu publikáciu o dejinách Žiliny, z ktorej čerpá väčšia časť státí s touto problematikou.

V roku 1896 sa v Martine konalo zasadnutie výboru Muzeálnej Spoločnosti, kde Lombardiniho vymenovali za referenta pre miestopis. Vďaka tejto úlohe mohol posudzovať publikácie z histórie.

Alexander Lomabrdini sa ukazoval ako veľmi skromný človek, a jeho život bol veľmi plodný. Jeho práce síce nie sú rozsiahle ale predstavujú základné poznatky z daného obdobia a aj preto je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej bibliografie.

Zomrel mladý, ako štyridsaťšesťročný, pár dní po jeho narodeninách v roku 1897. Pre mesto Žilina, bol veľkým človekom, preto v roku 2000 odhalili pamätnú tabuľu s jeho menom na dome, v ktorom žil a dokonca pomenovali po ňom aj ulicu.