Hasič z Trnového zaplatil 200 eur. Ponáhľal sa do zatopeného hotela Slovan, prekročil rýchlosť o 58 kilometrov

Koncom letných prázdnin došlo v blízkosti Žiliny k incidentu, ktorý vytvoril napätie medzi dobrovoľnými hasičmi a políciou. Jeden z členov zásahovej jednotky hasičov prekročil na civilnom vozidle maximálnu povolenú rýchlosť, za čo dostal pokutu vo výške 200 eur.

V sobotu 19. augusta zasiahli Žilinu a okolie prudké prívalové dažde, ktoré spôsobili vytopenie viacerých budov. Krajské operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru v Žiline malo vyzvať dobrovoľných hasičov z Trnového na odčerpanie vody v hoteli Slovan, ktorého priestory boli zatopené do výšky približne jeden meter.

V čase volania jeden z príslušníkov zásahovej jednotky smeroval po ceste druhej triedy II/583 z Terchovej do Žiliny. Pri závode Kia Slovakia ho zastavila hliadka špeciálneho dopravného oddelenia odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, pretože prekročil maximálnu povolenú rýchlosť.

„Samozrejme ho namerali, on si priznal vinu… Zarážajúce a nepochopiteľné bolo správanie policajta. Keď mu povedal, že si je vedomý priestupku, ale ponáhľa sa na zásah, policajt mu povedal, že jeho hasiči nezaujímajú, a dal mu 200 eur pokutu. Policajt síce neporušil zákon, ale presne ukázal, ako nám polícia pomáha a chráni,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Trnové.

Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej nie je tvrdenie o správaní policajta pravdivé. Vodič, ktorého hliadka zastavila, mal tvrdiť, že je hasič, ale svoju príslušnosť k hasičskému zboru nepreukázal žiadnym dokladom. Policajti mu preto mali vysvetliť, že v civilnom odeve a na súkromnom vozidle nemôže porušovať pravidlá cestnej premávky.

„Vodič vozidla bol oblečený v civilnom odeve a nemal na sebe nič, čo by označovalo jeho príslušnosť k akémukoľvek hasičskému zboru a vo vozidle sa nachádzala osoba ženského pohlavia oblečená rovnako v civilnom odeve, o ktorej vodič uviedol, že je jeho priateľka. Vodič počas jazdy okrem prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy niekoľko krát porušil viaceré dopravné predpisy,“ uviedla Denisa Bárdyová.

Za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti 70 kilometrov za hodinu o 58 kilometrov za hodinu (vodič išiel rýchlosťou 128 km/h) a ďalšie priestupky mohla byť motoristovi podľa sadzobníka pokút udelená sankcia vo výške 400 eur. Namiesto toho zaplatil 200 eur. Bárdyová potvrdila, že Prezídium Policajného zboru považuje s ohľadom na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, výšku pokuty za adekvátnu.

Pod príspevkom veliteľa dobrovoľných hasičov sa rozprúdila vášnivá diskusia o tom, kto bol v práve. Zapojil sa do nej aj Peter Ondák z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ktorý ponúkol svoj pohľad na celú situáciu. Podľa jeho slov neexistuje predpis, ktorý by oprávňoval dobrovoľných hasičov smerujúcich na zásah - odčerpávanie vody z pivnice, porušiť zákon.

„Nebol ohrozený život! Nejednalo sa o nutnú obranu ani krajnú núdzu. Keď úmyselne hasič prekročil rýchlosť, musel počítať aj so sankciou. Hocikto by mohol pri prejednávaní priestupku takto argumentovať. V zákone sú presne určené osoby, ktoré a v akých prípadoch ho nemusia dodržiavať (maják…). Čo keby hasič nabúral, niekoho zrazil… Veľmi si vážim prácu dobrovoľných hasičov. Nik z vás by neriskoval stratu zamestnania pre niekoho, kto dobrovoľne a úmyselne prekročil rýchlosť! A takto riskovať vlastný život a životy ďalších účastníkov cestnej premávky pre vytopenú pivnicu je hlúpe. Môžeme byť radi, že to skončilo iba 200-eurovou pokutou a že sa nestalo niečo horšie,“ vysvetlil svoj názor Peter Ondák, ktorý pracuje ako policajt už 26 rokov.

Krajná núdza, o ktorej Ondák píše, je podľa trestného zákona situácia, kedy je potrebné odvrátiť nebezpečenstvo priamo ohrozujúce životy, zdravie alebo majetok ľudí aj za cenu porušenia zákona. Krajná núdza aj nutná obrana vylučujú protiprávnosť takéhoto činu. O krajnú núdzu nejde, pokiaľ bolo možné nebezpečenstvo odvrátiť aj iným spôsobom, alebo ak je následok spôsobený konaním „dobrej veci“ vo výsledku horší a závažnejší, ako pôvodná hrozba.