Žilina je tohtoročným hostiteľom Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Dokážeme ho ochrániť pred hrozbami?


Foto: Žilina je tohtoročným hostiteľom Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Dokážeme ho ochrániť pred hrozbami? Foto: Ilustračné – Archív Žilinak.sk

Dedičstvo ži! Takto znie téma tohtoročných Dní európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD), ktorých hostiteľom na Slovensku je počas aktuálneho ročníka mesto Žilina. Otvárací ceremoniál a pestrý program čaká na nadšencov kultúry v spojení s históriou už v piatok 8. septembra 2023.

„Počas podujatia otvárajú svoje dvere tisíce pamiatok a lokalít, pričom niektoré z nich sú po zvyšok roka verejnosti neprístupné. Obyvatelia a návštevníci miest môžu bezplatne navštíviť a spoznať spoločné kultúrne dedičstvo a stať sa súčasťou ochrany európskeho kultúrneho dedičstva pre súčasné i budúce generácie,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Zuzana Holienčíková.

Ciele DEKD v podobe zvyšovania povedomia o bohatstve a kultúrnej rozmanitosti podporuje 50 štátov Európy, ktoré spája podpis Európskeho kultúrneho dohovoru. Do informovania verejnosti o potrebe ochrany kultúrneho dedičstva pred novými hrozbami sa zapoja aj viaceré samospráv Slovenska, ktoré na september pripravujú zaujímavé semináre, prednášky, výstavy, ale aj turistické aktivity.

„Oceňujeme a vážime si príležitosť, že Žilina môže ako mesto s bohatou kultúrnou históriou hostiť toto významné podujatie. V tomto období intenzívne dokončujeme program, ktorý určite ocenia obyvatelia i návštevníci nášho mesta,“ uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne.

O ucelenom programe bude žilinská radnica verejnosť informovať neskôr. Nateraz však prezradila, že Žilinčania aj návštevníci mesta sa môžu tešiť na pútavé komentované prehliadky žilinských pamiatok. O nápisoch vo verejnom priestore porozpráva riaditeľ Považského múzea, no zapojiť sa môžete aj do bicyklového výletu po žilinských pamätníkoch.

Súčasťou programu budú aj dve výstavy venované dvom významným menám, ktoré sú späté so Žilinou. A to architektovi Ferdinandovi Čapkovi, spoluautorovi Bulváru, železničnej stanice či budovy Elektrární, a priemyselníkovi Rudolfovi Krupcovi. Jeho práca sa totiž úzko spája so známymi žilinskými priemyselnými podnikmi, akými sú cementáreň, celulózka alebo tehelňa.


Prečítajte si viac: