Žilinčania vyprodukovali za minulý rok viac ako 42-tisíc ton komunálneho odpadu. Približne 41,5 percent sa pritom podarilo vyseparovať. Žilinská radnica zaplatí tento rok za jednu tonu odpadu sumu 18 eur, pričom podstatným ukazovateľom pri určovaní tohto poplatku je práve dosiahnutá miera vytriedenia.

Ako uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne, čím je vyššie percento vytriedenia odpadov, tým je poplatok za uloženie odpadu na skládke nižší. „Znamená to teda, že čím viac vytriedime, tým menej zaplatíme za zneškodnenie odpadu. Treba však dodať, že úroveň separácie odpadu je za rok 2022 v našom meste nižšia, ako bola v roku 2021, čo ale ovplyvnil najmä výpadok PET fliaš, ktorý súvisí so zavedením zálohového systému. Týmto nám vypadli z odpadov plasty, tie sa po novom nepokladajú za odpad, ale vnímajú sa ako tovar,“ vysvetlil primátor Žiliny.

Zo 42-tisíc ton odpadu tvoril takmer polovicu zmesový komunálny odpad. Spomedzi vyseparovaných zložiek dominujú plasty, železo a oceľ, sklo a kuchynský odpad. Za uloženie odpadu na skládku zaplatí samospráva viac ako 756-tisíc eur.

Žilinčania si podľa primátora zvykli separovať, aktívne sa zapájajú aj do triedenia zeleného odpadu zo záhrad, kuchynského odpadu a správajú sa tak zodpovedne k svojmu okoliu a prírode. V porovnaní s ostatnými krajskými mestami patrí Žilina v separovaní k priemeru.

„Dlhodobo a systematicky sa snažíme realizovať viaceré aktivity v rámci odpadového hospodárstva a triedenia odpadu, aby sme našich obyvateľov motivovali a uľahčovali im separovanie. Do domácností sme rozdávali nádoby na biologicky rozložiteľný odpad, pravidelne tiež rozmiestňujeme veľkokapacitné kontajnery do všetkých mestských častí a zabezpečujeme prevádzku dvoch zberných dvorov,“ doplnil Fiabáne.