Ako ovplyvní rekonštrukciu Železničnej stanice v Žiline jej zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky?


Foto: Ako ovplyvní rekonštrukciu Železničnej stanice v Žiline jej zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky?
Galéria: 4 fotky

Žilinčania sa môžu pýšiť novou národnou kultúrnou pamiatkou vo svojom meste. Koncom tohto roka sa ňou stal komplex budov Železničnej stanice v Žiline. Podnet a návrh na vyhlásenie urbanistického súboru za národnú kultúrnu pamiatku podal Krajský pamiatkový úrad Žilina.

Stanica bola postavená v rokoch 1939 až 1942 na mieste pôvodnej stanice zo 70. rokov 19. storočia. Návrh nových stavieb vypracovali architekti Ferdinand Čapka a František Eduard Bednárik. Výpravná a administratívna budova boli navrhnuté, postavené a o desaťročia neskôr vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku ako jeden celok.

Galéria: 4 fotky

Krajský pamiatkový úrad Žilina mal miestnu železničnú stanicu už dlhšiu dobu zaradenú vo svojom internom zozname objektov, ktoré má zmysel chrániť. V rámci stretnutia so zástupcami Železníc Slovenskej republiky, ktoré sa týkalo modernizácie železničného uzla, preto pamiatkari navrhli zaradenie žilinskej stanice do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Keďže vlastník s návrhom súhlasil, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky neskôr vydal rozhodnutie o jeho zápise. Medzi pamiatkové hodnoty stanice patrí podľa Martiny Magovej z Krajského pamiatkového úradu Žilina nielen celková architektúra týchto dvoch objektov, ale aj ďalšie prvky.

„Ich hmotovo-priestorové pôsobenie, fasády, dispozícia. Chránené sú napríklad aj obklady a rôzne architektonické detaily ako vitráže či štyri umelecké diela, ktoré sú umiestnené v interiéri výpravnej budovy. Medzi pamiatkové hodnoty samozrejme patrí aj urbanizmus, čiže to, ako je budova osadená do kontextu s mestom a akú má nadväznosť na historické centrum,“ vysvetlila Martina Magová.

Galéria: 4 fotky

Železnice Slovenskej republiky aktuálne pripravujú podklady na vyhlásenie verejnej súťaže na architektonický stavebný zámer rekonštrukcie výpravnej budovy žilinskej stanice. Ten by mal zahŕňať nielen samotnú stavbu, ale aj technické zabezpečenie stanice. Počas uplynulého roka zástupcovia spoločnosti komunikovali s mestom Žilina a miestnym pamiatkovým úradom pri spracovaní podkladov na budúcu rekonštrukciu.

„Tieto rokovania a samotná skutočnosť, že výpravná budova Železničnej stanice Žilina bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, majú určite podstatný vplyv na budúcu realizáciu projektu, a to najmä z pohľadu časovej a finančnej náročnosti,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Železnice Slovenskej republiky Ria Feik Achbergerová.


Podľa Martiny Magovej však ochrana železničnej stanice nemusí nevyhnutne predĺžiť dobu jej rekonštrukcie. Pre hladký priebeh administratívnych úkonov a následných stavebných prác je najdôležitejšia komunikácia medzi úradmi a vlastníkom stanice. Vyhlásením objektu za národnú kultúrnu pamiatku navyše pribudnú možnosti financovania jeho opravy.


„Výhoda je v tom, že vlastník môže požiadať ministerstvo kultúry o financie. Existuje viacero dotačných programov, jedným z nich je napríklad aj výzva Obnov si svoj dom. Peniaze z takýchto fondov môžu byť využité na práce alebo materiál, ktoré majiteľ budovy uvedie v žiadosti. Častokrát to, že je objekt národnou kultúrnou pamiatkou, pomôže aj inde a bude uprednostnený pred inými objektami,“ priblížila Martina Magová.

Železnice Slovenskej republiky plánujú rekonštrukciu stanice financovať z eurofondov, konkrétne z Plánu obnovy a odolnosti. Podmienkou čerpania týchto prostriedkov je vytvorenie architektonického stavebného zámeru rekonštrukcie a tiež ukončenie realizácie do júna 2026. Tento termín chce spoločnosť podľa vyjadrenia hovorkyne dodržať.

Pri stavebných úpravách národných kultúrnych pamiatok ide zväčša o kompromis medzi dodržaním pôvodného charakteru objektu a jeho funkčnosťou. Vlastník budovy by ju mal vedieť naďalej využívať, no zároveň musia byť zachované jej pamiatkové hodnoty, ktoré sú špecifické pre každú chránenú stavbu.

Galéria: 4 fotky

„Väčšinou je to vizuálne pôsobenie objektu, kam patrí architektúra, členenie či to, aké má okná a dvere. Takisto zachovanie celej hmoty a dispozície. Neznamená to, že je stavba nemeniteľná, ale nemalo by sa stať, že sa vo vnútri celej budovy vybúrajú priečky a bude na nespoznanie od pôvodného objektu,“ povedala Martina Magová.

Pri modernizácii Železničnej stanice v Žiline bude podľa nej potrebné zachovať nielen všetky výtvarné diela, ale pravdepodobne aj obklady či dlažby. Nebude možné napríklad zateplenie a omietnutie fasád budov, keďže tento krok by znamenal výraznú zmenu od pôvodného architektonického štýlu. To, ktoré prvky stanice sú skutočne pôvodné a teda by mali byť zachované alebo replikované, určí až architektonicko-historický výskum.




Správy e-mailom Poslať tip Nahlásiť chybu