Od vydania prvého čísla Slovenskích národních novín uplynie 170 rokov

Redakcia
•
24 júl 2015, 14:57

Už o pár dní uplynie 170 rokov odo dňa, kedy vyšlo prvé číslo Slovenskích národních novín, prvých novín písaných v slovenčine. Tri dlhé roky prešli, kým ich maďarská vláda povolila Ľudovítovi Štúrovi vydávať.

„Noviny mali od začiatku svojich priaznivcov ale aj neprajníkov. Vychádzali v Štúrovej slovenčine, čo sa nepáčilo najmä Jánovi Kollárovi,“ hovorí Katarína Krištofová generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice. Doplnila, že všetkých 292 čísel si môžu čitatelia prečítať na www.dikda.eu…. Ale vráťme sa na začiatok….

Keď v novembri 1841 píše Štúr list Michalovi Miloslavovi Hodžovi, vysvetľuje mu aj potrebu Slovákov mať svoje noviny: „Ostatně Ti oznamuji, že všecko všudy noviny míti chci…...Udřela hodina v národu našem novinám, probudilo se povědomí jeho národní, politické, a my zarazíme noviny.“ Hoci takmer okamžite vypracoval koncept žiadosti o povolenie politických novín, napokon ho Miestodržiteľskej rade v Budíne odoslal až 29. mája 1842. O päť mesiacov jej odoslal druhú žiadosť, ale aj tá bola zamietnutá. Štvrtá žiadosť – obohatená o povolenie na prílohu Orol tatranský odoslal neoblomný Štúr 21. februára 1843. Povolenie dostal až v roku 1845, keď sa so žiadosťou obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V. Na niektorých miestach Slovenska sa pri tejto príležitosti rozhoreli vatry a konali oslavy, keď vyšlo 1. augusta 1845 prvé číslo.

Štúr mal jasne definovanú víziu novín

V úvodníku novín „Čo chceme s novinami našimi?“ Štúr píše:
„...a tu k Vám prichádzajú tak dávno čakané, s toľkou túžbou vyzerané noviny národné, krajania slovenskí! Kadekoľvek sa strú srdečnejšie duše z národa nášho, odvšadiaľ, vieme, ozvú sa im v ústrety zvuky plné vďačnosti, radosti a nádeje, ozvú sa tak, ako sa ozývajú hlasy z pevnej zeme, keď sa vráža do prístavu dávno, dávno čakaná loď, nesúca i drahých i tovar očakávaný, a jako zas z tejto pozdravujú hlasy najradostnejšie tamtých na zemi stojacích, tak i my pozdravujeme Vás, ktorí ste nás oddávna s vrúcnosťou vyzerali a teraz okolo nás ste sa zhromaždili s hlbokou radosťou i srdečnosťou; Vy tam vidiac prichádzajúcich nás voláte “loď naša” a my zas pri pohľade na Vás voláme “zem”!

„Slabý len vždy narieka a na druhého beduje, mužný si pevne na svoju postať zastane a na nej svoju prácu vykonáva a z nej sa odstrčiť nedá. Musíme teda poznať najsamprv samých seba, naše slabosti, naše chyby, viny a zlosti, jestliže ďalej sa chceme dostať, jestliže máme chuť k práci a k životu a jestli si do radu iných národov vo vlasti našej zastať mienime. Majme tú nádeju, že nám naša vlasť, keď bude vidieť, že neležíme viac jako klát na ceste, že neživoríme len telesne, ale že sa i my k vyššiemu ľudskému životu chápeme a to, čo je šľachetnejšie, peknejšie v živote ľudskom, i my prijímame; majme tú nádeju, hovorím, že nám ona nielen neodoprie to, čokoľvek k rozvitiu sa nášmu potrebovať budeme, ale že nám ona to popraje, veď i my sme jej synovia, a to verní, veď bez nás vlasť naša jako celok nemôže do dobrého stavu vonkoncom prísť, nemôže jako celok rozkvitnúť.“

„Tohoto teda budeme sa my držať v novinách našich a keď na strane drahého nášho obecenstva; bude tá istá vôľa, ktorá je na strane našej, máme pevnú nádeju, že to, čo začíname, sa nám podarí a že to, čo s dobrou rozvahou chcieť budeme, vykonáme.“

Dvakrát týždenne v náklade 400 až 800 kusov

Redakcia novín sídlila na Panenskej ulici v Bratislave. Medzi stálych členov redakcie patril Bohuš Nosák, Janko Štúr a Ľudovít Dohnány. Hospodárske úvahy a informácie zastrešoval Peter Kellner – Hostinský. Noviny dali priestor aj študentom lýcea – Viliamovi Paulinymu či Pavlovi Dobšinskému. Mali aj slušný počet dopisovateľov, ktorí zas informovali o dianí sa v stoliciach. Celkovo sa noviny zameriavali na domáce problémy - zlý sociálny stav, nízku vzdelanosť a alkoholizmus Slovákov, hospodársku a politickú situáciu v krajine, národnostnú otázku, problémy školské a kultúrne.

Slovenskje národnje noviny vychádzali v náklade 400 – 800 kusov dvakrát do týždňa, príloha Orol tatranský každý druhý týždeň. Redaktori sa snažili skvalitňovať rubriky, mapovali politické dianie doma i vo svete, zväčšenia sa dočkal aj formát. Častokrát boli obohatené o tzv. vkladačky. Úlohou Orla tatranského bolo, aby Slováci spoznávali literatúru domácu i zahraničnú a aby jej porozumeli. Preto príloha venovala toľkú pozornosť literárnemu jazyku a štýlu.

Po zvolení Štúra za poslanca uhorského snemu začali noviny vydávať aj zápisy z rokovaní a vybrané poslanecké príspevky, alebo aspoň úryvky. Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848, čo bol dôsledok vypuknutia revolúcie na jar 1848. Aj napriek snahám o obnovu novín po revolúcii 1848/49, už k tomu nedošlo.