Tréner amerického futbalu a klubu Žilina Warriors: Toto nie je šport pre niekoho, kto ho chce brať na ľahkú váhu

Americký futbal sa teší obrovskej popularite najmä v Spojených štátoch. Vidíme ho takmer stále v každom filme či seriáli a svoje zázemie si postupom času našiel aj u nás na Slovensku. Mnohí však ani len netušia, že sa tento šport hráva aktívne aj u nás.

Priamo v Žiline funguje už jedenásť rokov klub zložený z hráčov v rôznych vekových kategóriách, ktorí dodnes odohrali desiatky zápasov a dosiahli viaceré úspechy. Povedomie o tomto mierne drsnejšom športe však stále nie je vysoké, preto sme sa rozhodli uskutočniť rozhovor s hlavným trénerom a zakladateľom žilinského klubu amerického futbalu Žilina Wariors Jánom Polákom.

V rozhovore s hlavný trénerom a zakladateľom klubu Žilina Warriors Jánom Polákom sa dozviete:

• základné informácie zo sveta amerického futbalu,
• pravidlá hry a predpoklady hráča amerického futbalu,
• o krokoch k zvýšeniu popularity tohto športu,
• o úspechoch klubu Žilina Warriors a plánoch do budúcnosti.

S americkým futbalom mala asi väčšina z nás prvý kontakt cez televíziu, prostredníctvom filmov či seriálov. Bolo to tak aj u vás?
Áno, v roku 2007 som videl zápas profiligy amerického futbalu po prvý raz v televízii, ako športového fanúšika ma to zaujalo a začal som pravidelne sledovať zápasy NFL. Po niekoľkých rokoch som si chcel tento šport vyskúšať aj zahrať, v roku 2010 som založil skupinu na Facebooku, prostredníctvom ktorej sme nadviazali prvé kontakty a mali sme prvé tréningy.

Pre mňa ako laika v americkom futbale bolo najťažšie pochopiť pravidlá a s ním súvisiace pozície hráčov. Vedeli by ste to našim čitateľom trochu priblížiť?
Zjednodušene sa dá povedať, že cieľom amerického futbalu je snaha útočiaceho tímu posúvať loptu po ihrisku a dostať ju do endzóny súpera. Lopta sa dá posúvať behom po zemi alebo prihrávkou vzduchom. Cieľom obrany je útoku v tom zabrániť. Hra je rozdelená na jednotlivé akcie (downy), útok má 4 pokusy na prekonanie vzdialenosti 10 yardov. Ak sa mu podarí v rámci týchto 4 pokusov stanovenú vzdialenosť prekonať, získava ďalšie 4 pokusy na ďalších 10 yardov. Ak sa to nepodarí, loptu získava obrana. Zaujímavosťou pri americkom futbale je to, že z každej akcie sa dá skórovať. Čo sa týka pozícií – útok je vedený quarterbackom, o ktorom sa hovorí, že je mozog ofenzívnej hry mužstva.

Chráni ho offense line, čo je skupina 5 hráčov – veľkých chlapov, ktorých úlohou je ochraňovať spoluhráčov. V útoku pomáhajú posúvať loptu „bežci“ – running backovia a „chytači“ – wide receiveri a tight endi. V obrane máme prvú líniu obrany – defense line, druhú líniu obrany – linebackerov a „protivzdušnú obranu“ defensive backov – cornerbackov a safety. Dá sa povedať, že hráči obrany a útoku vytvárajú také dvojičky, ktoré medzi sebou zvádzajú mikrosúboje 1vs1. Hoci to na ihrisku pre nového diváka môže vyzerať chaoticky, veci sú pomerne presne nakreslené a naplánované. V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na hráčov, ktorí sa venujú odkopávaniu lopty, teda kicker a punter.

Použili ste slovo súboj, čo vo mne evokuje názor, že tento šport je jeden z tých tvrdších. Vnímate to aj vy tak?
Samozrejme, charakter športu je vyslovene kolízny, nárazy nie sú náhodnou, ale cielenou súčasťou taktiky.

S nárazmi sú spojené zrejme aj zranenia. Máte ich na konte veľa?
Čo sa však týka zranení, nemôžem povedať, že by ich bolo nejako extrémne veľa v porovnaní s inými kolektívnymi športmi. Dôvodom je aj to, že hráči sú na tie nárazy pripravení a málokedy sa stane, že ich náraz zaskočí.

Hráča amerického futbalu si laická verejnosť väčšinou predstavuje ako mohutnejšieho chlapa. Musí mať teda záujemca o tento šport nejaké predpoklady?
Vždy hovorím, že treba mať chuť trénovať a pevnú vôľu, americký futbal nie je šport pre niekoho, kto ho chce brať na ľahkú váhu. Môže si totiž svojou nepripravenosťou spôsobiť nejaké zranenie. Keď sa stretne na ihrisku hráč, ktorý má dobrú fyzickú a hernú pripravenosť s hráčom, ktorý nechodí na tréningy, je to vždy vidieť. Vždy sa dá všetko natrénovať, ale hráč musí chcieť na sebe pracovať. 

Viete teda odhadnúť, na akú pozíciu je kandidát vhodný, keď k vám príde na nábor? Napríklad na pozíciu bežca (running backa) by som logicky nedala chlapa, ktorý je mohutnejší, ale skôr chudšieho.
Na to vplývajú viaceré faktory, ale v zásade viem povedať, koho by som kam zaradil. Potom už je to len o samotných hráčoch, či chce hrať v útoku alebo v obrane a aké má povedzme rýchlostné a silové predpoklady.

Zaujímavá je aj výstroj hráčov. Z čoho sa skladá a aké sú finančné náklady na základnú výbavu?
Výstroj je nákladnejšia položka, ale na druhej strane je to často jednorazová, resp. dlhodobejšia záležitosť. Helma stojí od 200 eur vyššie, ale zas vydrží viac sezón. To isté chránič ramien. Okrem týchto dvoch základných vecí sú to kopačky, ktoré sa líšia aj v závislosti od pozície, a napr. rukavice alebo ďalšie doplnky. Pre nových záujemcov však vieme výstroj poskytnúť z nášho skladu, takže sa nemusia báť nejakej prvej veľkej investície po príchode do klubu. 

Poďme k téme vášho klubu Žilina Warriors. Kedy presne vznikol?
Oficiálne sme ako klub vznikli v októbri 2011. 

Vedeli by ste nám priblížiť aj vašich hráčov? V akom sú veku?
V minulej sezóne sme mali približne 25 hráčov vo veku od 16 do 36 rokov. Cieľom je okrem seniorského tímu vybudovať aj základňu mládežníckych družstiev. 

Okrem žilinského tímu evidujem aj pár z iných miest po Slovensku. Koľko ich je okrem toho žilinského?
V súčasnosti na Slovensku pôsobí 6 tímov – okrem Žilina Warriors aj Bratislava Monarchs, Nitra Knights, Trnava Bulldogs, Zvolen Patriots a Cassovia Steelers z Košíc.

Veľa ľudí na Slovensku ani len nevie, že aj my máme zastúpenie v tomto športe. Osobne nevnímam veľké povedomie o americkom futbale. Robíte nejaké kroky k zvýšeniu jeho popularity?
Povedomie stále nie je také, aké by sme chceli. Ľudia čoraz viac vnímajú americký futbal v zámorskej podobe, teda súťaže NFL a NCAA, no dosť ľudí je prekvapených, keď zistia, že sa hrá aj na Slovensku. V poslednej dobe sa snažíme dostať náš šport najmä medzi mládež v rámci škôl, myslím, že to je tá správna cesta, ktorou sa chceme uberať.

Pomáha vám mesto Žilina zvýšiť popularitu tohto športu?
Sme prijímateľom dotácií z grantového systému Mesta Žilina, resp. jeho časti, ktorá sa stará o športové kluby. Sme vďační za tento zdroj príjmu mestu. V posledných rokoch práve mestské dotácie tvorili hlavnú časť našich príjmov. Tie ostatné sú členské príspevky a prípadne sponzorské, aj keď to je v súčasnej dobe dosť náročné získať.

Aké úspechy má na konte klub Žilina Warriors?
Ako klub máme už pomerne „slušnú“ kolekciu druhých miest a prehratých finálových zápasov. Osobne si veľmi cením naše prvé striebro z roku 2014, kde sme prišli o víťazstvo až v poslednej akcii zápasu. V tej sezóne sme vyhrali základnú časť a boli sme k zisku titulu azda najbližšie. Ale samozrejme aj následné účasti v Slovak Bowle majú svoju hodnotu. Verím, že raz príde aj víťazné finále pre náš tím.

Na našom osobnom stretnutí sme sa rozprávali aj o absencii plôch v Žiline, na ktorých by prebiehali tréningy a taktiež aj zápasy. Základom úspechu sú práve tie tréningy a keďže na to nie je vytvorený priestor, tak je to aktuálne váš najväčší problém, ktorému čelíte, mám pravdu?
Áno, v minulom roku sme na tom boli asi najhoršie, keď sa prerábali súčasne dve naše tréningové ihriská na Varšavskej a Žilinskej univerzite. Verím, že po ich úspešnej rekonštrukcii ich budeme môcť opäť využívať. Čo sa týka zápasových plôch, je to ešte horšie, naše zápasy sme hrali aj v obciach ako Dolný Hričov či Kysucký Lieskovec, čo je viac ako 10 km od Žiliny. V Žiline jednoducho nemáme ihriská, ktoré by spĺňali predpísané rozmery, mali požadovanú infraštruktúru a boli k dispozícii na prenájom v našich podmienkach.

Predpokladám, že s tým následne súvisia aj ďalšie komplikácie…
Presne tak, nadväzujú na to ďalšie problémy, pretože lepšie sa zháňajú aj hráči a sponzori, keď máte vytvorené adekvátne podmienky. Ale situácia so žilinskými športoviskami je dlhodobo katastrofálna, takže nie sme jediný šport, ktorý na toto dopláca.

So športom sa spája množstvo zážitkov, či už tých dobrých, alebo zlých.
Samozrejme, že za tých viac ako 10 rokov sme zažili kadečo, ale nič konkrétne mi momentálne nenapadá, alebo to nepatrí do médií... (smiech) Z tých negatívnych často mrzia tesné prehry, ktoré mohli byť výhrami.

Aké sú vaše plány do budúcna? Čo plánujete tento rok?
Stále sa spamätávame s dvojročného covid obdobia, ktoré uštedrilo amatérskemu športu na Slovensku tvrdé rany. Navyše aj sezóna 2019 bola pre náš klub náročná z dôvodu generačnej výmeny, ktorú sa ešte nepodarilo preklenúť. V minulom roku už sme však mali na súpiske viacerých talentovaných mladých hráčov, ktorí by mohli tvoriť kostru tímu do budúcich rokov. V tejto sezóne sa budeme snažiť o väčšiu propagáciu, naplnenie kádra, zabezpečenie tréningových a zápasových priestorov a odohratie čo najväčšieho počtu slovenských súťaží. 

Chceli by ste dodať aj niečo na záver pre našich čitateľov a potenciálnych záujemcov o tento šport?
Možno len k tým náborom – rozbehneme ich po Veľkej noci a budeme informovať na našich sociálnych sieťach – Instagram a Facebook.

Ján Polák sa narodil v Žiline a má 36 rokov. Momentálne pracuje na jednom projekte v pôsobnosti Slovak Business Agency. Je zakladateľom žilinského klubu amerického futbalu Žilina Warriors a zároveň aj hlavným trénerom. Vo voľnom čase sa rád venuje športu, čítaniu, dobrému jedlu a priateľom.