Jaroslav z Trnového vyrába nádherné betlehemy, doma má aj realistický model kostola sv. Juraja

Pán Jaroslav Zajaček pochádza zo žilinskej mestskej časti Trnové. Je stolár a viac ako 30 rokov pracoval so žiakmi na strednej odbornej škole na Rosinskej ceste v Žiline. Učil ich nielen vyrábať rôzne výrobky ale viedol ich ku kreativite a chodil s nimi na súťaže, kde sa umiestňovali na víťazných priečkach.

Sám má kreatívne myslenie a zmysel pre detail. Ešte počas toho, ako pracoval na škole, vytvoril model kostola, neskôr, keď ukončil prácu so študentmi, začal sa doma venovať výrobe drevených betlehemov. Za rok ich vyrobil osem, každú sériu pritom o niečo viac zdokonalil, pridal detaily a vylepšil nedostatky. Práca ho baví a napĺňa, výsledkom sú unikátne diela, na ktoré sa človek vydrží nekonečne dlho pozerať.

Pred deviatimi rokmi vytvoril unikátny realistický model dreveného kostolíka sv. Juraja, ktorý má kompletne zariadený interiér. Sú v ňom všetky detaily ako knižky, obrazy, vyrezávaný oltár, tiež aj dva zvony a je rozoberateľný. Pohľad cez otvorené dvere pôsobí ako skutočný pohľad do kostola.

Galéria: 48 fotiek

V spoločnom rozhovore sa dočítate aj o tom:

•  ako vznikla myšlienka vytvoriť tento unikátny model,
• koľko mu trvalo vytvorenie a koľko dreva spotreboval,
• prečo ho práca baví,
• aké zaujímavé objekty ešte vytvoril.

Aké je vaše povolanie?
Som stolár a celý život sa venujem výrobe z dreva. Pracoval som približne 30 rokov na strednej škole na Rosinskej ceste v Žiline, kde som učil študentov v odbore stolárstvo. Napriek tomu, že sme mali presne stanovené osnovy pre výučbu, vždy som sa snažil vyberať tie najzaujímavejšie časti, aby to žiakov bavilo a motivovalo a zároveň mohli ukázať svoje schopnosti.

Máloktorý žiak môže povedať, že som ho nechal sedieť, vždy som ich zamestnával kreatívnymi úlohami a aj na bežných zadaniach som hľadal niečo, čo prácu spraví zaujímavejšou. Na škole som učil aj svojho syna, čo miestami nebolo veľmi príjemné pre oboch, ale vďaka tomu, že sme doma pracovali s drevom, veľa vecí už vedel a postupne dokázal pracovať aj sám. Podarilo sa mu tiež s výrobkami a nápadmi vyhrať niekoľko súťaží v rámci Slovenska. 

Keď hovoríte o kreatívnej práci a zadaniach, čo najzaujímavejšie by ste vypichli?
Ešte keď som pracoval na škole, vyrobili sme napríklad zmenšenú verziu cirkulárky aj s posuvným vozíkom, kde bolo všetko z dreva okrem remeňa. Každá časť bola pohyblivá tak, ako aj v skutočnosti, riadne a realisticky vyrezaná a spracovaná. Ďalej sme vyrobili funkčnú miniatúrnu stolársku hoblicu (pracovný stôl pozn. red.), kde bolo tiež všetko z dreva a pohyblivé. Veľkosť tejto hoblice bola 70 centimetrov, tá skutočná má asi 220 centimetrov. Vytvorili sme tiež rôzne stojany na vína, kufríky, detské stoličky, vždy však niečím jedinečné. Mal som možnosť navrhnúť aj detské postele v tvare autíčok, čo bolo veľmi zaujímavé.

Detský set stoličiek a stola s hrou Človeče, nehnevaj sa

Čo vás motivuje k takejto činnosti aj doma po skončení práce v škole?
Viem, že keby som doma nič nevytváral, tak pomaly isto zabudnem, čo som sa v živote naučil. Navyše potrebujem neustále tvoriť, premýšľať, vyrábať, nedokážem len tak sedieť. Veľmi rád využívam fantáziu v plnej miere. A navyše rád poteším členov rodiny peknými výrobkami, robí mi to veľkú radosť. Niekedy sa dokonca sám pristihnem, ako sa pri pozeraní televízie polovicu času pozerám na betlehem a nie na televízor. Slúži nám to doma ako akvárium celej rodine, ani si to neuvedomujeme. Takže je to spojenie príjemné s užitočným.

Ako vznikla myšlienka postaviť model dreveného kostolíka?
Keď začali drevený kostolík v Trnovom rozoberať, aby ho zrekonštruovali, tak som si začal priebeh fotiť. Na začiatku som nevedel, že sa robí rekonštrukcia, ale myslel som si, že ho odvezú preč, niekam do skanzenu. Chcel som preto zachovať jeho podobu aspoň ako modelu. Chodieval som tam skoro každý deň a všetko som si dokumentoval. Tí robotníci sa už miestami aj čudovali, prečo tam chodím, či nie som nejaký dozor, alebo kontrola. Takto som si nafotil všetky časti a doma ich dával dokopy. Bol som veľmi nažhavený, celé dni som nad tým rozmýšľal, kreslil si plány podľa fotiek a pripravoval si vlastný projekt. Poháňalo ma dopredu aj to, že som v kostole sv. Juraja ako malé dieťa miništroval. Pomáhal som vtedy pánovi farárovi s obliekaním, prípravami na omšu. Stará mama bola vždy na mňa pyšná.

Rekonštrukcia kostola sv. Juraja v Trnovom

Koľko času vám zabralo vytvorenie takého veľkého modelu?
Kostol som staval približne rok, nemám však presne zrátané hodiny. Bolo to ale veľmi veľa, často som robil dlho do noci. Spätne to ani neodkážem spočítať. Mal som hlavne takú myšlienku, že keď ten náš kostol dovezú po rekonštrukcii späť na svoje miesto do Trnového, tak ja sa pochválim, že za ten istý čas som vlastne urobil realistickú maketu. Mal som možnosť to aj predať, ale bolo by mi veľmi smutno a má to pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. 

Koľko dreva bolo potrebného na takýto projekt?
Ani vlastne neviem, koľko presne som toho dreva na to minul, ale minimálne je spotreba dvakrát taká, ako sa reálne nachádza na modeli. Pri vytváraní zárezov, ohybov, rôznych tvarov a konštrukcií vznikalo veľa odpadu. Z hrubých kusov sa vyrábali tenké ale tvarované, takže odpadu bolo naozaj veľa. 

Od začiatku ste plánovali taký detailný model alebo ste plány priebežne menili?
Na začiatku keď boli hotové len nejaké prvé plány a základy, teda vlastne ešte nič nestálo, už sa to tu ľudia v okolí dozvedeli a chodili sa ma pýtať, chceli to vidieť. Pôvodne to mal byť model len zvonka a vnútri prázdny. Ale postupne to vyzeralo krajšie a krajšie, tak som sa rozhodol, že ho zariadim aj zvnútra a začal som spracovávať aj interiér podľa fotiek a plánov. Ja som ani neveril, že sa mi to takto podarí spraviť. Snažil som sa zachovať spoje, konštrukciu, výzor aj zloženie. Všetko je totožné so skutočným kostolom pred rekonštrukciou. Samozrejme, po rekonštrukcii skutočného kostola došlo k zmenám, ale ja mám model pôvodného stavu pred ňou. Rozdielne je teda schodisko vo vnútri kostola, ktoré po rekonštrukcii prehodili na opačnú stranu z bezpečnostných dôvodov, zrušili aj balkón s organom či mierne upravili vonkajšie vyhotovenie veže kostola. Iné sú aj obrazy, ktoré som najskôr chcel odfotiť a vytlačiť, ale tie originálne neboli vhodné a hádzalo to tiene a odlesky. Preto sme našli na internete podobné a tie sme vytlačili. 

Galéria: 48 fotiek

Čo všetko sa v modeli nachádza?
Zariadenie interiéru pozostáva z lavíc, oltáru, obrazov, bohostánkov, organu, knižiek a rôznych malých detailov. Súčasťou je aj vyrezávaný svätý Juraj a drak na oltári či poháre. Bolo to ale náročné, pretože čím menšie veci človek robil, tým horšie to bolo a zároveň s rezbárskymi dlátkami sa dalo ľahko ublížiť. Strávil som nad tým mnoho večerov, najviac ma to bavilo cez zimu, kedy som pracoval do noci namiesto sledovania televízie. Zaujímavosťou je, že na organe sú presne vyrezávané detaily a dokonca aj poltóny sedia presne podľa skutočného stavu, aký bol. 

Čo bolo na stavbe modelu najnáročnejšie?
Najhoršia bola strecha, kde som vyrábal strešný šindeľ ručne. Každý kus po kuse bol ručne vyrobený a nalepený. Strecha je teda stopercentne totožná so strechou na skutočnom kostole. Bola to najväčšia záťaž na psychiku, veľa malých častí a veľa lepenia. Každý deň som nalepil jeden rad šindľa a musel som si oddýchnuť. Komplikované boli aj ohyby, kde sa to lámalo a praskalo. Musel som preto vymeniť drevo za iné, ktoré bolo pevnejšie. Každý šindeľ je teda realistický, má ručne vyrobenú drážku a je zakladaný do seba. Veľká časť práce bola doslova mravčia. Pri takej som ja nikdy nejako nevydržal, ale toto ma začalo baviť a preto som vydržal. Každý kameň som ručne vyrezal, jeden mi zabral možno 10 minút času a vidíte koľko ich tam je. 

Ako ste dospeli k mierke 1:16,7?
Pôvodne som kostol nestaval v mierke, ale navrhol som ho tak, aby mi prešiel cez dvere a mohol som ho dostať z domu von niekam na výstavu a podobne. Veľa ľudí sa ma pýtalo, keď videli ako to vytváram, že v akej mierke to mám a ja som vtedy nevedel. Tak sme to začali prerátavať a zistili sme, že mierka je 1:16,7. 

Prečo ste si ako ďalšie vybrali práve betlehemy?
Keď som kostol dokončil, chytalo ma zase niečo podobné ale už by som asi ďalší kostol nerobil. Mňa baví, keď sa tá práca stále mení a môžem pracovať na nových veciach, zdokonaľovať, pridávať detaily, robiť nové vychytávky alebo odstraňujem závady, robím inú povrchovú úpravu a podobne.

Myšlienka začať robiť betlehemy prišla tak, že som vyrobil len prvý pre seba domov a ľuďom sa páčil. Keď nám prišla návšteva a deti sa s ním chceli hrať, tak som objavil nedostatky a medzery. Preto som chcel vyrobiť ďalší, ktorý bude lepší. Pri tom prvom betleheme deti skúšali, čo sa dá otvoriť, čo sa všetko hýbe a tam som videl, že kde sa ešte dá čo dopracovať. Takto som zdokonalil napríklad studňu, na ktorej som pridal retiazku s vedrom, ktoré sa dá aj navíjať. Sú tam rôzne dvierka, rebríky, vozík, pracovné náradie…

Galéria: 48 fotiek

A takto som vždy niekoho betlehemom obdaroval, urobil mu radosť a to ma posúvalo ďalej a robil som ďalšie. Teraz ich mám na konte už osem. Mňa nikdy nemotivovalo robiť veľké veci, ale skôr sa zameriavam na malé modely. Celý život som robil so žiakmi v dielni, kde sme vyrábali veľké výrobky a realizovali veľké prevedenia nápadov – kuchyne, spálne, nábytky. Doma ma baví robiť práve takéto miniatúry. Mám v garáži malé stroje a rôzne strojčeky a teší ma, že to môžem robiť v dome v teple, nepotrebujem žiadnu dielňu. Skôr je to taká drobná mravčia robota, nenarobím sa pri tom a hlavne ma to baví. K tomu čo mám, som si musel akurát dokúpiť rezbárske dláta, s ktorými robím detaily.

Takže aj pri betlehemoch sú všetky detaily robené ručne?
Áno, všetko okrem postavičiek je vyrobené ručne, lebo ja som stolár nie rezbár, a to by bolo už pre mňa náročné a neviem, či by som dokázal tak dobre tie postavičky spracovať.

V čom je táto práca iná oproti stavbe modelu kostolíka?
V podstate je veľmi podobná. Aj v tomto prípade je vždy najnáročnejšie to, čo práve robím, ak je to nový nápad a ešte som to nerobil. Všetko som si vymyslel sám od základu, musel som nájsť správne spôsoby ako pripraviť konštrukciu, aj z hľadiska spotreby a využitia materiálov… A čím menšie časti robím, tak tým náročnejšie to vždy je. Drievka často praskajú, lámu sa, tak treba zvoliť iný typ dreva alebo inak upraviť tú danú časť. 

Slová na záver
Prioritné je pre mňa to, že moje výrobky robia ľuďom radosť, ľudia ich radi obdivujú a páčia sa im. To ma neustále poháňa dopredu a ja vďaka tomu realizujem zase ďalšie nápady.