Petra študovala informatiku v Žiline, dnes je vývojárkou v Googli. Kariéru si dokáže budovať aj popri dieťati

Petra Cross študovala informatiku na Žilinskej univerzite. Ako študentka sa vďaka programu Work and Travel dostala do USA. Spojené štáty jej postupom času natoľko učarovali, že sa tu informatiku rozhodla doštudovať – na Univerzite v Santa Clare.

Momentálne je v Kalifornii a pracuje ako vývojárka pre Google, dcérsku spoločnosť Alphabetu – konkrétne pracuje na vyhľadávači, e-mailovej službe Gmail a tiež platobnej službe Google Pay.

Petra žije v Spojených štátoch už takmer 20 rokov, stále sa však rada vracia do rodnej Žiliny, a to aspoň trikrát do roka. V okolí, kde býva, žije í aj niekoľko stoviek Slovákov a Čechov, s desiatkami z nich sa stretáva. Viac o tom, aké je to pracovať pre svetového giganta v IT službách a žiť za veľkou mlákou, sa dočítate v exkluzívnom rozhovore, ktorý nám poskytla.

V rozhovore s Petrou sa okrem iného dočítate aj o tom:

• ako sa dostala do Google a čo všetko tomu predchádzalo,
• na čom pracuje a aký je jej spôsob práce,
• čo všetko firma Google ponúka svojim zamestnancom,
• ako zmenila pandémia prácu v Google,
• aký je život v USA, konkrétne v Kalifornii.

Rodičia Petry spolu s jej dcérkou.

Mohla by si sa nám trochu predstaviť a priblížiť, odkiaľ pochádzaš?

Som Petra Popluhárová, teda vlastne dnes už Cross, čiže Krížová. (úsmev) Som dcérou Juraja Popluhára, ktorý je zakladateľom DPMŽ a Daniely Popluhárovej, ktorá bola učiteľkou a zakladateľkou nadácie „Priatelia Stonožky“, ktorá pomáha žilinskej nemocnici.

Som potomkom niekoľkých generácií Žilincov. Môj pradedo Leopold Priborský bol v 19. storočí žilinským puškárom, jeho syn Anton bol tamojší stolár a tiež pracoval aj v prvej žilinskej „Šparkase“ banke na Mariánskom námestí (kde je dnes Špagetéria). Práve tento pradedo Anton nám zanechal 260-stranovú kroniku z dennodenného života. Žilina ma úžasnú bohatú minulosť, žili tu fascinujúce indivíduá a nastali zaujímavé situácie, mnohé veľmi humorné.

Akým spôsobom sa podľa teba líši štúdium v Amerike v porovnaní s tým slovenským? Mala si v začiatkoch problém s jazykom alebo niečím iným? 
Anglicky som vedela plynule vďaka tomu, že som chodila na angličtinu v Žiline na Akadémiu vzdelávania. Neviem, či táto inštitúcia ešte existuje, ale bola jednoznačne kľúčová v mojom úspechu v USA. Štúdium v USA mi pripadalo omnoho jednoduchšie, zábavnejšie a menej stresujúce. Študent si známku zarába počas celého semestra alebo štvrťroka a finálna skúška je len jeden z komponentov známky. To odbúrava väčšinu stresu, ktorý som ako študentka na Slovensku cítila počas skúškového obdobia.

V IT priestore si teda ako doma, bolo to však vždy to, čo si chcela robiť?
Keby si sa ma opýtala, čím chcem byť ako desaťročná, moja odpoveď vždy bola: „Učiteľkou po maminke alebo inžinierkou po tatinkovi.“

Moja maminka učila matematiku a výtvarnú výchovu. Tatinko má zas titul strojára, žurnalistu aj pedagóga. Takže môj titul z matematiky a informatiky je v podstate niekde medzi nimi.

Vybrala som si cestu najmenšieho odporu, cestu najjednoduchšiu. Už ako 15-ročná som na gymnáziu mala voliteľný predmet informatiky a veľmi som si ju obľúbila, lebo je kreatívna a nevyžaduje žiadne bifľovanie.

Povedz nám viac o tvojej práci – kde pracuješ a ako si sa k takému miestu dostala, čím všetkým si si musela prejsť, aby si pozíciu získala? Je niečo, čo ťa na práci prekvapilo – v dobrom aj zlom?
Som zamestnaná vo firme Google, ktorá sa snaží zorganizovať informácie sveta a umožniť k nim univerzálny prístup. Som vývojárka, a teda vyvíjam softvér. Pracovala som na vyhľadávači, Gmaili a teraz pracujem na Google Pay.

Na pohovor v Googli sa dostane skoro každý, kto má vyštudovanú informatiku na dobrej škole alebo relevantnú skúsenosť v odbore. Prejsť pohovormi je trošku zložitejšie, lebo sú naozaj dosť ťažké. Na práci ma dnes už neprekvapuje nič, ale kedysi som bola veľmi nadšená z toho, že máme voľnú pracovnú dobu, jedlo zdarma, masáže, môžeme si nosiť do práce psov, atď. Ale to sa už v podstate všetko zmenilo počas pandémie. Tak dnes si zase nesmierne cením to, že môžem pracovať z domu a mať úplnú voľnosť v tom, čo robím počas dňa. Tak ako mnohým iným (ale, samozrejme, nie všetkým), ktorí pracujú z domu počas pandémie, veľmi sa mi zlepšila kvalita môjho života.

Všeobecne panuje názor, že v IT sektore prevládajú skôr muži. Nestretla si sa s problémom rešpektovania? Vedela by si zhodnotiť, či sa v takýchto pozíciách začínajú viac objavovať aj ženy?
V IT sektore stále prevládajú muži, čo je niečo, na čom naša firma už dlhodobo pracuje. Takisto pracujeme aj na zvyšovaní diverzity rás a iných atribútov, podľa ktorých sa ľudia „líšia”. Umožňuje nám to vytvárať produkty naozaj pre každého. Jeden z nedávnych príkladov z roku 2020 je funkcia, ktorá umožňuje lepšie vidieť ľudí s tmavou pokožkou v Google Meet, čo je náš videokonferenčný softvér.

Ženy sa objavujú na všetkých úrovniach a pozíciách, ale stále sa neprezentujeme v rovnakom pomere, v akom sa reprezentujeme v spoločnosti. Existuje niekoľko iniciatív a hnutí – v Googli, ale aj mimo Google – ktoré sa snažia tento nepomer napraviť priamo pri zrode. Na Slovensku je to napríklad Aj Ty v IT (ajtyvit.sk) – nezisková organizácia, ktorá učí dievčatá a ženy už od 8 rokov objavovať svet IT a tým zvýšiť dostupnosť IT prostredia pre všetky ženy na Slovensku.

Medzitým si sa stala mamičkou. Akým spôsobom sa dá zvládať úspešná kariéra v Google s materstvom? Neboli momenty, keď si potrebovala pauzu, lebo toho bolo na teba priveľa?
Ja to riešim tak, že pracujem na 60-percentný úväzok. Väčšinou pracujem v stredu-štvrtok-piatok. Zvyšok času sa venujem dcérke. Takto mám pocit, že venujem dosť času aj práci, aj rodine. A s prácou z domu sa mi táto flexibilita ešte viac zlepšila, lebo môžem pracovať, kým je dcérka v škole, a venujem sa jej, keď je doma. Dokopy teda pracujem asi 24 hodín do týždňa.

Takže v tvojom prípade je práca počas obdobia koronavírusu výhodnejšia?
Áno, všetci kamaráti okrem tých bezdetných si to pochvaľujú. Tí bezdetní sa niekedy sťažujú, že si musia variť. (smiech)

Čo je na živote IT-čkárky zaujímavé, o čom verejnosť netuší? Inými slovami, čo dlhodobo motivuje IT sektor aj v každodennom živote?
Programátori robia každý deň inú prácu. Nikdy nerobím to isté dvakrát, a ak niečo potrebujem urobiť znova, tak to jednoducho skopírujem alebo vytvorím zdieľanú knižnicu – kód, ktorý sa dá recyklovať, a teda použiť aj na iné účely. To je na tom výborné, že každý deň riešime iné problémy, iné výzvy. A nie je to osamelá práca, aj keď pracujeme z domu, tak máme denne 1-3 meetingy s kolegami. 

Študoval biomedicínu na Žilinskej univerzite, dnes je uznávaným vedcom na Oxforde. Aký je problém vedy na Slovensku?

Ak sa bavíme o Googli, je toto podľa teba kariérny vrchol z IT pohľadu alebo sa dá ešte posúvať? Máš nejaké ďalšie ciele v živote?
Vždy sa dá posúvať ďalej. Samozrejme, firmy ako Google, Apple, Amazon či Facebook sú považované za top firmy, ale naplnenie a kariérny rast nájde človek na rôznych miestach. Mnoho mojich bývalých kolegov dnes robí pre neziskovky alebo majú vlastný startup, alebo robia niečo úplne iné. Mojím jediným cieľom v živote je „bublibish“. To je vlastné slovo, ktoré som vymyslela, a znamená to, že chcem šíriť dobro a lásku. Takže podľa toho sa riadim, či už s dcérkou, priateľmi, alebo kolegami. Život je cesta, nie cieľ. Takže ani na kariéru sa nepozerám ako na dostihy do nejakého cieľa.

Sú v USA v tvojom okolí aj iní IT-čkári zo Žiliny alebo celkovo zo Slovenska, s ktorými si v kontakte? Čomu sa venujú?
V zálive v San Franciscu žije odhadom vyše tisíc Slovákov a Čechov. Ja osobne poznám asi sto a väčšinou sú to ľudia z brandže a ich rodinní príslušníci. Samozrejme, že sa stretávame aj skupinovo, aj jednotlivo. Napríklad minulý rok na deň Vďakyvzdania som bola pozvaná ku kamarátke Blanke z Košíc a posledný víkend mi prišlo niekoľko Slovákov na varené vínko. Myslím, že čoskoro urobím aj parené buchty s makom, čo tiež priláka nejakú „Slovač“. (úsmev)

Je život v Amerike a konkrétne v Kalifornii z hľadiska financií náročný? Podľa teba je potrebné mať vyššie vzdelanie, t. j. „mať na to hlavu“?
Najdrahšie je tu ubytovanie. Dom vo Walnut Creek nekúpi človek pod 1,2 milióna dolárov. Pekný dom stojí tak 1,5 až 2,5 milióna dolárov. Na to, samozrejme, treba mať dobrý plat alebo iný zdroj financií. Niektorí ľudia si tu kúpia dom až keď predajú akcie firmy, pre ktorú pracovali. A veľa ľudí si tu nehnuteľnosť prenajíma, s tým, že neplánujú ostať v Bay Area navždy. Covid primäl veľa ľudí, aby sa buď odsťahovali, alebo usadili mimo centra San Francisca. Veľa kolegov má teraz nové domy na predmestiach, buď v Bay Area, alebo niekde blízko svojich rodičov, v iných štátoch v USA. 

Je ešte niečo, čo by bolo vhodné spomenúť, ale nespýtala som sa to? Pokojne dopíš.
Myslím, že hlavným odkazom pre čitateľov je to, že pandémia nám ukázala, že spôsob práce sa zmenil a už nikdy nebude po starom. Všeobecne verím, že budúce generácie budú profitovať zo zmien, ktoré nastali v pracovnom prostredí práve vďaka pandémii. Ľudia majú väčšiu slobodu v rozhodovaní o tom, ako chcú pracovať, kde chcú pracovať a s kým chcú pracovať. Niektoré typy práce zanikli a budú naďalej zanikať, ale zas nové typy práce budú vznikať. Informatika je jedna oblasť, ktorá vďaka pandémii nesmierne akcelerovala svoj rast. Stačí, aby ste sa pozreli na rast cien akcií softvérových firiem, niektoré dokonca zdvojnásobili svoju hodnotu za posledných 1,5 roka. Ak chcete, aby vaše deti mali dobré finančné vyhliadky do budúcnosti, mali by ste ich poslať na technické školy.

Petra toho za 16 rokov v Googli zažila veľmi veľa a rovnako sa aj veľa nového naučila. Je skvelým príkladom, že práca pre takúto obrovskú svetovú firmu človeka nikdy neomrzí, neustále ho baví a navyše mu poskytuje dostatok voľného času pre vlastné aktivity a pokojný život.