Psychologička Lišková: Závislosť na hazarde uľahčil aj online priestor, na jej rozvoj má vplyv aj genetika

v rozhovore sa dočítate aj o tom:

• ako sa zmenila forma gamblerstva v porovnaní s minulosťou,
• aké sú počiatočné príznaky gamblerstva a kedy sa dá hovoriť už o závislosti,
• či môže gamblerstvo vyvolať detstvo alebo byť dedičné,
• kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc,
• či sa z gamblerstva dá vyliečiť úplne.

Vedeli by ste nám opísať, aké sú dnešné formy hazardných hier v porovnaní s minulosťou?
V súčasnosti ponúka široký výber hazardných hier online priestor. Kým v minulosti bol k dispozícii napr. herný automat v herniach či pohostinstvách, v dnešnej dobe vďaka tabletom a mobilom je možné hrať kdekoľvek a kedykoľvek. Princípy hier sú v online priestore podobné, prináša však ešte väčší výber, skvelú grafiku a zvuk. Ľudský mozog láka možnosť rýchlej odmeny, čo práve online hry poskytujú. Ľahká dostupnosť je však jednoznačne dominujúcim faktorom, ktorý u ľudí vzbudzuje pocit túžby hrať.

Predstavuje novšia forma hrania riziko?
Rizikové môže byť to, že online hazard sa môže neskôr odhaliť, nevidíte, čo robí známy, ak „ťuká“ do telefónu, zatiaľ čo vidieť vychádzať niekoho z kasína je nápadnejšie.

Existujú počiatočné príznaky gamblerstva ako diagnózy a čo zvyčajne nasleduje ďalej?
Činnosti, ktoré robíme a prinášajú nám okamžite uspokojenie, máme tendenciu opakovať – čím sa vytvára návyk. Začiatky návyku na hranie môžu byť pomerne nenápadné. Spočiatku to môže byť zvedavosť, túžba po vzrušení či riskovaní, potreba sa zabaviť, nuda, prísť na iné myšlienky, zbaviť sa osamelosti či túžba rýchlo sa obohatiť. 

Ak pocity, ktoré pri tom človek zažije, sú uspokojujúce, vzrušujúce, nové, prekvapujúce objaví sa väčšie zaujatie, postupne sa vytvára návyk a potreba činnosť opakovať. Dôvodom je výhra sprevádzaná euforizujúcimi pocitmi a vzrušením. Je to „návykové“. Myšlienky sú častejšie smerované na hru, a keď človek nehrá, postupne to prerastá až do nutkavosti hrať, zvyšuje sa častosť hrania, pri nemožnosti hrať sa môže objaviť nepokoj, frustrácia. 

Aké sú teda pocity pred hrou či po nej?
Pred hrou sa objavuje veľké vzrušenie, napätie, po hraní úľava, vyplavujú sa hormóny ako napr. dopamín, čím si zažívame pocit uspokojenia, odmeny. Hra sa opakuje aj napriek prehrám a narastajúcim dlhom, aj napriek osobným, sociálnym, rodinným či pracovným problémom, človek tým pádom smeruje k závislosti.

Prídu aj pocity uvedomenia?
Ak si gambler začne sám uvedomovať, že už je toho moc, neskôr pri úmyselných pokusoch nehrať sa objaví abstinenčný stav – nervozita, podráždenosť, nepokoj, poruchy pozornosti, bolesti hlavy. Objaví sa veľká chuť hrať, keď môže byť závislý impulzívnejší až agresívny, čo môže v domácom prostredí prinášať hádky. 

Zdroj: pixabay.com

Exituje nejaký „prototyp“ resp. model správania sa klasického gamblera?
Povedala by som, že prototyp neexistuje. Osobnosť, ako aj prejavy správania v chorobe sú individuálne. Existujú, samozrejme, zadefinované príznaky ochorenia, ktoré sa však nemusia vyskytovať v rovnakej miere u každého. Gamblerstvo podľa MKCH – 10 (Medzinárodná  klasifikácia chorôb) patrí medzi nutkavé a impulzívne poruchy. Medzi jej prejavy patrí časté vyhľadávanie možnosti si zahrať (2 a viac epizód hráčstva počas roka sa považuje za varovné), trávenie väčšinu voľného času hraním, neskôr aj na úkor rodinných či pracovných povinností. 

Objavuje sa neustále marenie času hraním, zvyšovanie stávok a narastanie dlhov. Pokračuje v tom, aj keď začína byť zrejmé, že mu to škodí (napr. hrozí výpoveď v práci, rozvod či strata bývania, spoločné úspory sú minuté). Stráca kontrolu a má problém ukončiť hru, často sa to udeje, až keď dôjdu peniaze. Veľakrát bývajú tieto osoby v presvedčení, že svoje dlhy dokážu zvládnuť, keď sa im podarí vyhrať, a preto riskuje ďalej.

Môže sa im to podariť, čo je zároveň ich nešťastím, pretože sa stáva, že namiesto vyplatenia dlhov, výhru prehrajú v ďalších hrách. A „kolotoč“ sa rozbehne nanovo.

Môže gamblerstvo spôsobiť alebo vyvolať detstvo, prípadne byť istým spôsobom dedičné?
Všetci sa rodíme so špecifickou neurologickou sústavou, v rámci dedičnosti sa môžeme baviť o predispozíciách správať sa nejakým spôsobom, napr. väčšia dráždivosť, tendencia k impulzivite, potreba väčšieho vzrušenia (potreba prežívať silné emócie), aby človek dosiahol uspokojenie, slabšia kontrola impulzov, čiže sebaovládania.  Na rozvoji závislosti sa podieľa aj genetika. Výchovou môžu byť tieto predispozície usmernené, či naopak, podporované. Závislosti sa sčasti spájajú s narušeným raným vzťahom medzi dieťaťom a opatrovateľom. Nespracované detské traumy, ale aj traumatické udalosti v dospelosti (napr. straty nemusia byť dostatočne „vysmútené“), môžu byť „náhradne“ riešené práve závislosťami.  

Pri vzniku závislosti je významná schopnosť regulovať svoje emócie, hlavne tie negatívne. Akým spôsobom dokážeme spracovať nepríjemné emočné stavy do veľkej miery ovplyvňuje, aké vonkajšie „spôsoby regulovania“ vyhľadáme, medzi ne patrí hranie hazardu či pitie alkoholu a pod.

Spomínate reguláciu nepríjemných emočných stavov v súvislosti s gamblerstvom. Ak teda mám predispozíciu správať sa impulzívne či prežívam silné emócie, ako inak viem nájsť zdravšiu formu ich odbúravania?
Hra plná vzrušenia ľahko odláka pozornosť od nepríjemných stavov, môže na chvíľu zmierniť nepríjemné pocity či vyvolať pozitívne, alebo dokonca zvýšiť sebavedomie. Závislosť však nakoniec prinesie zväčša len negatívne pocity a pôvodný plán odbúrať negatívny stav už nemusí fungovať, resp. je potrebné stále dlhšie hranie, aby to prinieslo upokojenie.

Medzi zdravšie formy odbúravania nepríjemných pocitov a vyvolávania si pozitívnych radíme napríklad aj šport, rozhovor s blízkym, venovanie sa záujmom či vyhľadanie odborníka. Napríklad počas liečby alebo v psychoterapii je možné získať sebapoznanie, ako sa v istých situáciách cítim a ako reagujem,  preberať ich napr. v súvislosti s rannou históriou človeka a je možné pracovať na zmene.

Zdroj: pixabay.com

Môže sa gamblerstvo v pokročilejšom štádiu spojiť s inými diagnózami? Napríklad s depresiou, alkoholom či drogami?
Môže, ale tá previazanosť je obojstranná, v takom zmysle, že nie vždy je jasné, čo bolo skôr – či vajce, alebo sliepka. Psychické ťažkosti môžu v niektorých prípadoch viesť ku rozvoju gamblerstva napr. za účelom zmiernenia nepríjemných stavov. 

Gamblerstvo môže udržiavať tieto ťažkosti alebo môžu sa v priebehu závislosti rozvinúť najmä v súvislosti s negatívnymi dôsledkami hráčstva ako sú sociálne, pracovné a osobné problémy. Môžu sa objaviť aj samovražedné myšlienky, ktoré človek sám bez odbornej pomoci nemusí dokázať zvládnuť. Hlavne vtedy, keď narastú dlhy, stratí sa finančná až existenčná istota pre celú rodinu, ocitne sa hráč v debaklovej situácii, ktorú sprevádzajú pocity bezmocnosti a bezradnosti, samovraždu môže vidieť ako jediné možné riešenie. 

Pravdaže, nie je to jediné východisko a ani by nemalo byť, ale v takej emočne vypätej situácii to tak gambler môže prežívať. S odbornou pomocou sa dá z týchto problémov dostať.

Dá sa týmto diagnózam podľahnúť aj naraz?
V určitých prípadoch môže človek naraz prepadnúť pitiu, drogám a hraniu. Človek, ktorý je závislý, je zraniteľný a môže podľahnúť rôznym závislostiam, pretože princíp dejov v psychike je podobný pri rôznych závislostiach. V praxi sa niekedy stretávame s „náhradnou závislosťou“ , keď pri abstinencii od jednej závislosti sa rozvinie druhá (človek prestane hrať, ale začne piť). Mnohokrát sa stáva, že na začiatku abstinencie začne človek viac fajčiť alebo viac vyhľadávať sladké. Pri zmiešaných závislostiach je dôležité preskúmať, či sa navzájom neovplyvňujú, napr. niekto začne gambliť až keď sa opije, vtedy sa zníži kontrola, alebo sa opije či nadroguje po prehre či po uvedomení si problémov. 

Kedy je potrebné vyhľadať pomoc? Kedy sa dá hovoriť o tom, že sme podľahli gamblerstvu?
Čím skôr, tým lepšie, ale často sa pomoc vyhľadáva, keď už problémy prerastajú cez hlavu, ako som spomenula predtým. Závislý si už môže začať uvedomovať, že to, čo robí, nie je dobré, ale samému sa mu nemusí dariť zastaviť to, na to je potrebné vyhľadať pomoc odborníkov a rodiny. Gambler musí naplniť už pred tým spomínané kritériá, dosť významným faktorom sú však negatívne dôsledky hrania – rozvrat osobného, rodinného a pracovného života, ktoré môžu byť motivujúce k liečbe. 

Zdroj: pixabay.com

Kde môžeme vyhľadať pomoc? Aký je postup?
Dobrým začiatkom je uvedomiť svoj problém, nehanbiť sa priznať si ho. Skrývanie svojich problémov zvyčajne celú situáciu len zhorší. Následne prvým lekárom, ktorého je potrebné navštíviť, je psychiater, ku ktorému ani nepotrebujete výmenný lístok. Ten posúdi, či je choroba rozvinutá až na koľko, aby sa mohlo hovoriť o závislosti, navrhuje liečbu, ambulantnú či ústavnú, odporúča abstinenciu, v prípade potreby môže predpísať lieky (ak sú už pridružené iné psychické ťažkosti). 

Pri hospitalizácii môže ísť o krátkodobú liečbu zameranú na odvykanie, ktorá sa realizuje na psychiatrickom oddelení, alebo o strednodobú liečbu v liečebni, ktorá trvá napr. 2 mesiace. Podstúpenie liečby môže byť dobrým začiatkom na naštartovanie abstinencie. Následne je veľmi dôležité pre udržanie abstinencie doliečovať sa v abstinentských kluboch, pravidelnou kontrolou u psychiatra, ale aj návštevou psychoterapeuta. 

Je všeobecne známe, že psychoterapia pomáha pri akejkoľvek zdravotnej komplikácii. V čom dokáže pomôcť psychoterapeut pri gamblerstve?
Psychoterapia môže pomôcť preskúmať, aké okolnosti či prežívanie spúšťajú túžbu po hraní a taktiež, aké problémy sa u jedinca skrývajú za závislosťou. Závislosť môže byť len vrchol ľadovca, „pod vodou“ môžu byť napr. vzťahové alebo iné osobné problémy či psychické ťažkosti.  Nevyhnutná je zmena životného štýlu, úprava rodinných vzťahov, závislým veľmi pomáha, keď cítia v rodine a blízkom okolí podporu.

Existuje aj iná forma pomoci?
Áno, existujú verejne dostupné formy vonkajšej kontroly – Úrad pre reguláciu hazardných hier má na svojej stránke možnosť si podať žiadosť o zaradenie do registra vylúčených osôb. Ide o osoby, ktoré majú zakázaný prístup k hazardným hrám. V praxi to znamená, že vás nesmú na základe identifikačných údajov pustiť do kasína alebo zaregistrovať na internetových stránkach s hazardnými hrami.

Má gambler šancu na úplné vyliečenie?
V zmysle vymiznutia príznakov ochorenia – áno. Počas abstinencie prejavy abstinenčného stavu odídu, zmierňuje sa craving (chuť hrať), pozornosť sa obracia k iným dôležitým veciam v živote závislého – na svoje psychické a fyzické zdravie, rodinu, priateľov, prácu hobby, a neposlednom rade na nápravu negatívnych dôsledkov (často je potrebná právna pomoc, nastavenie splátkových kalendárov, začať so splácaním dlhov).

Je tam riziko vrátenia sa do tzv. „starých koľají“?
Ak sa bavíme o riziku, že abstinujúci znovu začne hrať, je vysoko pravdepodobné, že rovnaké a niekedy aj horšie ťažkosti sa opäť rozvinú – opakované hranie, dlhy a zanedbávane dôležitých oblasti v živote. V tomto zmysle o úplnom vyliečení nemôžeme hovoriť. Avšak dôležité je, že pri abstinencii človek môže v živote plnohodnotne a kvalitne fungovať a cítiť sa zdravý. Závislý by nemal ale zabudnúť, že isté riziko návratu ochorenia pretrváva celoživotne.

Aké sú dôsledky gamblerstva na osobnosť človeka?
V pretrvávajúcej závislosti sa môžu objaviť amorálne správanie, ktoré bežne nemusí byť prítomné, ako je napr. klamstvo, krádeže, podvody. V prípade, že tam nie sú osobnostné sklony už pred vypuknutím ochorenia, pri abstinencii by mali vymiznúť. 

Ako sme už skôr spomenuli, pri vzniku závislosti sa môžu rozvíjať psychické ťažkosti, napr. depresie, úzkosti, pocity bezmocnosti, zúfalstva, hnevu na samého seba až sebaľútosti a pod. Zmeny u človeka však nemusia byť trvalé, pri liečbe sa mnohé ťažkosti môžu upraviť. O trvalejších dôsledkoch na osobnosť sa skôr vyskytuje pri látkových závislostiach (alkohol, drogy).

Aké sú vaše rady na pomoc človeku, ktorý sa lieči z gamblerstva? Akým spôsobom mu môžeme prípadne uľahčiť liečbu?
Celkovo liečbu uľahčuje pozitívny postoj k liečbe, vlastná vnútorná motivácia dostať sa s nastolených problémov a z choroby. Nepopierať realitu, na ktorú často upozorňujú blízki –  sťažujú sa, že zmenil svoje zvyky, že chodí často preč, že sa nevenujú rodine, zistí sa, že sa minuli spoločné úspory, požičiava si peniaze, rodina si môže zažívať podráždenosť, impulzivitu, nervozitu, skľúčenosť, nevenuje sa svojim záľubám a pod. Pravdaže, na tieto upozornenia môže gambler reagovať podráždene. A napriek tomu, že konfrontovať sa s realitou môže byť stiesňujúce a zahanbujúce, môže naštartovať zmenu smerujúcej k liečbe. 

Vôbec to nie je jednoduchý proces dopracovať sa k tomu, pretože závislosť sprevádza silné popieranie – pocit, že nemám žiadny problém, problém majú všetci naokolo –, keď dôjde k obráteniu: aha, ja mám problém – je to dôležitý začiatok na naštartovanie liečby. Následne je dobré s podporou rodiny vyhľadať odbornú pomoc. Na začiatku, kým sebaovládanie nie je dostatočné, môžu pomôcť malé dohody, ktoré predstavujú vonkajšiu kontrolu– nemať prístup k účtu, odovzdávať výplatu a pod.  

Je ešte niečo, čo by ste poradili blízkym ľuďom gamblera, ktorí si touto náročnou cestou prechádzajú?
Dôležité je nechať závislého prijať zodpovednosť za svoje činy a ich následky. Ako som spomínala, kontrola môže pomôcť spočiatku, ale aj príliš veľa kontroly môže byť škodlivé. Nakoniec aj tak závislý sa potrebuje sám naučiť kontrolovať svoje impulzy a túžbu hrať. Abstinent potrebuje cítiť podporu a že sa mu dôveruje. Možno iba malá rada v prípade, ak sa rodina rozhodne pomôcť so splácaním dlhov, je vhodné mať zmluvu a dohodnutý splátkový kalendár.

Mgr. Denisa Lišková sa narodila v Poprade. Ukončila štúdium jednoodborovej psychológie na UKF v Nitre v r. 2012. Prvé pracovné skúsenosti získala pri práci v detskom domove s deťmi a ich rodinami. Následne pracovala so závislými v liečebni na Prednej Hore. Aktuálne pracuje na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Ružomberku a súčasne v súkromnej psychologickej ambulancii v Poprade. Mimo pracovných povinností rada trávi čas v prírode (prechádzkami, turistikou, bicyklovaním), s priateľmi a rodinou.