Historické osobnosti Žiliny I. - Gejza Csáky

Redakcia
•
05 apríl 2015, 14:50

Náš nový seriál, v ktorom sa pokúsime predstaviť známe historické osobnosti Žiliny, začneme grófom Gejza Csákym. Na posledného majiteľa Budatínskeho zámku spomínajú ľudia v dobrom, vlasnil ho od roku 1907 a až do roku 1945 v ňom býval. V období od roku 1920 do 1922 zámok zrekonštruoval v renesančnom štýle spolu s viedenským architektom Luxom. Vznikli v ňom dve veľké sály, jedáleň, miestnosti pre rodinu ale aj šľachtických hostí. Od roku 1945 však zámok dostala československá armáda, ktorá ho spolu s priľahlým parkom značne zdevastovala.

Nosil veľké topánky, jeho chôdzu si pamätajú dodnes

Starí žilinčania si pri spomienke na „grófa“ spomenú najmä na jeho veľké topánky, ktoré počas chôdze údajne vŕzgali. Práve tieto topánky definovali jeho chôdzu, ktorú si viacerí Žilinčania vybavia pri spomenutí jeho mena. Podľa ďalších ľudí sa prechádzal v nedeľu sám doobeda na Marianskom námestí, chodil vždy v čiernom. Ľuďom udrel do očí klobúk, paličk a a topánky, ktoré dotvárali aristokratické správanie. Jedna z pamätníčok jeho fotografiu na Facebooku a vystupovanie okomentovala slovami „chodiaca dôstojnosť“.

Gróf Csáky síce chodil sám, no nebol starým mládencom a už vôbec nie bezdetným. Jeho manželka, ktorá bola zároveň jeho príbuzná zo spišskej vetvy Csákyovcov, odišla spolu s dcérou Natáliou už v roku 1943. Povráva sa, že pri úteku do Francúzska si jeho manželka vziala so sebou celú bohatú šperkovnicu. Za ženou mu vraj preto ľúto nebolo, bola prísna a nevedela ani poriadne po Slovensky. Dohady hovoria o tom, že matka Natálie sa navyše nevedela zmieriť s tým, že má dcéru a nie syna. Ich vzťah mal byť preto chladný.

Muž, ktorý miloval ženy i deti

Viacerí Žilinčania pri spomienke na tohto grófa poznačia, že mal aj jednu neresť. Tou boli údajne ženy, keďže sa traduje vtipná historka v súvislosti s jeho záletníctvom. Pri nej mlynár po tom, ako zbadal Csákyho, rýchlo vyzliekal dlhú zásteru. Preto, aby si ho nepomýlil so ženou. Gróf Csáky si však záväzky vyplývajúce z tohto spôsobu života plnil, veľkým paradoxom je, že jeho smrťou vyhynula spišská vetva Csákyovcov po meči.

V dlhom kabáte pre zmenu schovával cukríky, ktoré rozdával deťom, ako si živo vybavuje žilinčanka Mária Kapitulíková v rozhovore pre denník Pluska. Tá si spomína aj na to, ako sa nútene musel odsťahovať z Budatínskeho zámku, sťahoval sa do podhradnej Zámockej ulice k Jánovi Šestákovi-Miklošovi a jeho žene Márii, ktorí uňho pracovali za grófskych čias: „Mal u nich svoju izbu, zo zámku si odniesol knižnicu a porcelán, na ktorom mu Miklošovci servírovali jedlo. Barokové zariadenie zámku ľudia rozkradli.“

Po roku 1965 odišiel do Francúzska, žil u dcéry

S milovaným Budatínom a aj Slovenskom sa gróf rozlúčil po roku 1965, kedy odišiel žiť za dcérou do Paríža. Mimochodom, jeho dcéra sa vydala za grófa Montesqui. Gróf chcel odcestovať už skôr, ale štátna moc vtedajšieho zriadenia ho nepustila bez toho, aby prepísal majetok na štát. Vziať mu ho nemohli – nebol kolaborant. Gróf zomrel ako 96 ročný v roku 1974 a je pochovaný nedaľeko Dijonu.

Máte doplňujúce alebo poopravujúce informácie? Fotografie? Pošlite nám ich na info@zilinak.sk
Takisto nás zaujíma, o ktorom významnom Žilinčanovi by ste chceli čítať.

zdroj: Pluska, Peter Štansky, Wikipedia
foto: Peter Štansky, na titulnej fotografii pohľadnica - Budatín v roku 1946