Mladí ľudia z Rajeckého regiónu s ním nespájajú svoju budúcnosť, zostať chce menej ako polovica

Redakcia
•
23 máj 2019, 14:21

Viac ako polovica mladých ľudí z Rajeckej doliny nespája svoju budúcnosť s týmto regiónom. Po ukončení štúdia tu neplánuje žiť a pracovať 55 percent žiakov a študentov. 23 percent opýtaných tu „určite“ zostať nechce a 32 percent „skôr“ nechce.

Vyplýva to z výsledkov online prieskumu, ktorý na prelome októbra a novembra 2018 na vzorke 130 respondentov uskutočnila agentúra Focus pre neziskovú organizáciu Áno pre život.

„Najväčšia časť žiakov a študentov, ktorí uvažujú o odchode z Rajeckého regiónu, by najradšej odišla žiť niekde v rámci Slovenska (44 %). Do zahraničia by chcelo odísť 35 % mladých. Bratislava ako miesto na život a prácu však priťahuje iba 8 % a iné miesta ďalších 13 % mladých,“ uvádza agentúra Focus svoje zistenia v záverečnej správe z prieskumu.

Málo pracovných príležitostí nedokáže vyvážiť ani príroda

Opačné plány do budúcnosti má 45 percent mladých. Spomedzi nich je 11 percent takých, ktorí v rajeckom regióne chcú určite zostať aj po skončení školy a 34 percent tvrdí, že by „skôr“ zostali.

„Dôležitou bariérou, prečo časť mladých nechce zostať v regióne, je málo pracovných príležitostí (44 %). Ďalších 15 % odradila nízka životná úroveň a málo peňazí,“ zverejnila výskumná agentúra svoje zistenia medzi prevažne štrnásť a pätnásťročnými žiakmi zo základných škôl regiónu.

Napriek tomu celkovo až 90 percent opýtaných žiakov a študentov hodnotí príležitosti a možnosti, ktoré pre život ponúka rajecký región ako veľmi, alebo skôr dobré.

Najväčšou devízou Rajeckého regiónu je jednoznačne príroda. Uvádza ju až 64 % opýtaných mladých ľudí. Žiaci a študenti vnímajú ako pozitívom regiónu aj jeho históriu a pamiatky. Takmer každý druhý opýtaný (46 %) je hrdý napríklad na Rajecký hrad, Kuneradský zámok, Kostol sv. Ladislava alebo na históriu regiónu všeobecne.

„Hrdosť u mladých vzbudzujú aj rôzne turistické atrakcie regiónu ako napríklad Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, vyhliadková veža na Dubovej (20 %) a významné športové podujatie – Rajecký maratón (19 %),“ vymenúva správa pozitíva regiónu.

„Z prieskumu medzi mladými ľuďmi vyšlo, že im v regióne najviac chýba možnosť športového vyžitia. Ďalšou problémovou oblasťou je nedostatočná dopravná infraštruktúra a vysoká zaťaženosť dopravy. K atraktívnejšiemu životu v regióne by určite prispeli kiná, obecné trhy či kultúrno-spoločenské podujatia, ktoré tu tiež chýbajú,“ analyzuje výsledky prieskumu riaditeľka neziskovej organizácie Áno pre život Zuzana Dobešová.

Takmer každý druhý žiak a študent (48 %) uvádza nedostatok cyklotrás a cyklochodníkov, chýbajúcu športovú halu, plaváreň, kúpalisko a ihriská. Opýtaných tiež trápia nekvalitné cesty a chodníky, chýbajúce vlakové a iné dopravné spojenia uvádza 38 % respondentov.

Mesto Žilina spoluzaloží Združenie obcí Rajecká cyklotrasa, jej vybudovanie by malo stáť 8,5 milióna

Kino, zábavné parky, obecné trhy a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia chýbajú tretine žiakov a študentov (33 %). Pomerne veľká časť mladých (32 %) kritizuje aj nedostatok obchodov a nákupných centier v regióne.

Výskumníci tiež zisťovali, ako mládež dôveruje inštitúciám, organizáciám a samospráve a či sa zaujíma o veci verejné. Výsledky ukázali, že o fungovanie samosprávy či občianskych organizácií sa 38 percent opýtaných zaujíma, ale aktívne sa do nich nezapája. Záujem o veci verejné naopak nemá až 56 percent mladých z okolia Rajca.

Nezisková organizácia Áno pre život dala vypracovať analýzu Rajeckého regiónu z pohľadu stavu a ďalších možností rozvoja občianskej participácie. Analýza je jedným z výstupov projektu, ktorý organizácia realizuje vďaka podpore z EÚ – Operačný program Efektívna verejná správa.

„V posledných rokoch vnímame, že okruh aktívnych občanov v Rajeckej doline sa nerozširuje. Ľudia sú apatickí a prenechávajú zodpovednosť na predstaviteľov samosprávy,“ tvrdí Zuzana Dobešová. Neziskovka preto spustila sériu vzdelávacích seminárov. Chcú nimi motivovať záujem obyvateľov rajeckého regiónu o veci verejné a o komunitný život.

„Na semináre prizývame zaujímavých ľudí, ľudí s príbehom, ktorí môžu účastníkov osloviť a podnietiť ich k zapájaniu sa do verejného života. Ďalej sú to ukážky dobrej praxe organizácií, ktoré sú v regióne aktívne a prispievajú k lepšiemu životu,“ dodala riaditeľka Áno pre život Zuzana Dobešová. Všetky aktivity sú pre účastníkov bezplatné.