Ako regaovať na rôzne formy násilia a ako im predísť?

Vyjadrenie polície k problematike násilia

K problematike násilia na ženách realizujeme viaceré vzdelávacie aktivity pre príslušníkov Policajného zboru. Vykonávame odborné zdokonaľovacie kurzy vzdelávania vyšetrovateľov a kriminalistov a odborné semináre k danej problematike. Policajti majú tiež k dispozícii „Metodiku postupu polície v prípadoch domáceho násilia“. Dnes už vieme napríklad vďaka diagnostickej metóde „SARA DN“ účinne identifikovať domáce násilie a túto metódu bežne v praxi využívame. Zameriavame sa pritom okrem iného na prístup k obetiam domáceho násilia a na skvalitnenie dokazovania pri vyšetrovaní takýchto prípadov. Taktiež v spolupráci s inými orgánmi a organizáciami informujeme ženy o možnostiach ochrany pred násilím a o možnostiach postupu v týchto prípadoch.

    Polícia ako represívna zložka plní v rámci preventívnych aktivít terciárne úlohy. Znamená to, že keď sa o trestnej činnosti dozvie, ihneď prijíma zákonné opatrenia. Vtedy pôsobí preventívne tak aby sa zamedzilo pokračovaniu trestnej činnosti, prípadne jej dokončeniu a aby sa trestná činnosť v konkrétnych prípadoch nezopakovala. Tu je však potrebné aby do ochrany vstupovali aj ďalšie kompetentné subjekty a plnili svoje úlohy.

    Úlohou polície je účinne zasiahnuť a poskytnúť obeti ochranu. Konkrétna pomoc záleží od štádia, v ktorom sa protiprávne konanie nachádza. V úvodných štádiách násilia môže polícia zohrať významnú úlohu tým, že násilníkovi a jeho obeti definuje incident, ku ktorému došlo, ako násilie, ktoré je v rozpore so zákonom. Odporučí incident riešiť prostredníctvom organizácií, ktoré im môžu pomôcť, aby sa nemusel ich vzťah ukončiť.

V neskorších štádiách, keď je obeť pripravená podať trestné oznámenie, je polícia povinná oznámenie prijať a konať v najlepšom záujme obete. Keď polícia príjme oznámenie, skutočnosti preverí a urobí všetky potrebné opatrenia. Napríklad zabezpečí ošetrenie osoby, pokiaľ došlo k zraneniu. Ak útok stále trvá, vykoná služobný zákrok a zamedzí pokračovaniu násilia. Pokiaľ by boli pri domácom násilí naplnené podmienky na vykázanie z obydlia, je možné využiť aj tento inštitút.

    Príslušníci policajného zboru sú na podobné situácie pripravení a poznajú zákonné možnosti, ktoré môžu uplatniť. Aj mimovládne organizácie tu zohrávajú dôležitú úlohu. Aby bola ochrana ešte účinnejšia, policajti poškodeným poskytujú kontakty na organizácie poskytujúce pomoc obetiam.

    Polícia vníma takéto prípady veľmi citlivo. Našou snahou je zákonným spôsobom účinne zasiahnuť a poskytnúť obeti ochranu.

    V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme inštitút vykázania zo spoločného obydlia podľa zákona o Policajnom zbore. Tento inštitút poskytuje ohrozenej osobe bezprostrednú ochranu jej života a zdravia. S tým súvisí aj zníženie nebezpečenstva dokonania skutku, prípadne zabránenie v jeho pokračovaní. Zároveň umožňuje vytvorenie časového priestoru pre ohrozenú osobu na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia na príslušný súd.
    Obete sú často zahanbené a boja sa o probléme rozprávať. K násiliu dochádza vo väčšine prípadov v súkromí za zatvorenými dverami. Aj to je dôvod, prečo sa o násilí nedozvedáme, prípadne dozvedáme neskoro.

Policajný zbor chráni všetkých, preto by poškodení nemali váhať a s dôverou sa môžu kedykoľvek obrátiť na políciu. Násilie nemusí oznámiť len obeť, ale ktokoľvek, komu na iných záleží.

Okrem násilia v súkromí sa môžu jeho formy prejaviť kdekoľvek. V parkoch, na okraji lesa, na odľahlých miestach, aj v zastavanej časti obce, či vo vchode bytového domu. Treba mať neustále na pamäti, že násilník si svoju obeť môže vytipovať alebo môže využiť akúkoľvek vhodnú príležitosť. Napríklad za asistencie alkoholu, či drog na rôznych večierkoch.

Odporúčania a rady polície v súvislosti s násilnou kriminalitou

Násilná kriminalita na mládeži

Ako sa nestať obeťou násilia?

• vyhýbať sa rizikovým miestam, za ktoré možno považovať napríklad neosvetlené ulice, parky a ihriská po zotmení, či rôzne výklenky bytových domov alebo odľahlé a opustené miesta,
• ak sa človek musí pohybovať v rámci rizikových miest, snažiť sa nebyť sám alebo mať na nutnú obranu po ruke aspoň slzný sprej,
• zbytočne neprovokovať a nepútať na seba pozornosť možného útočníka pohľadom, zvýšeným hlasom a podobne,
• v prípade požívania alkoholu poznať svoju mieru a nedostať sa do stavu, kedy je prípadná obrana stavom opitosti znemožnená,
• nenosiť so sebou cenné veci, ani vysokú hotovosť, ak ich v ten deň nevyhnutne nepotrebujeme,
• cenné veci zbytočne neukazovať a neupozorňovať na ich hodnotu.

Násilná kriminalita na senioroch

Ako predchádzať násiliu?

• nechodiť po uliciach mesta, či obce v neskorých nočných hodinách,
• zamykať dvere a cudzím osobám neotvárať, ani ich nepozývať do obydlia,
• využiť všetky dostupné bezpečnostné prvky, ako napríklad retiazky na dverách, kľúče v zámke, elektronické zabezpečovacie zariadenia, vhodné sú bezpečnostné fólie na sklenenej výplni okna, či dverí alebo kovové mreže na vyvýšených prízemiach, kde je ľahký prístup možného páchateľa z ulice,
• s neznámymi osobami, ktoré zazvonia pri dverách komunikovať len cez pootvorené dvere zabezpečené retiazkou, ak je to možné, pri komunikácii s cudzími ľuďmi nebyť sám.

Čo robiť v prípade priamej hrozby násilia?

• snažiť sa dostať medzi ľudí, podľa možností do blízkosti vozovky, kde je väčší predpoklad, že si nás niekto všimne a pomôže nám,
• volať o pomoc a podľa možností telefonicky privolať políciu a oznámiť udalosť,
• na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa a ďalších okolností v konkrétnej situácii zvážiť možnú obranu, aby nebola zjavne neprimeraná útoku a ten kto sa bráni nečelil obvineniu z trestného činu,
• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi, čo má oblečené, aký je vysoký, pokúsiť sa odhadnúť jeho vek, všimnúť si farbu očí, črty tváre ako je tvar hlavy, strih vlasov a ich farba, čelo (vysoké), nos (orlí, široký, hrubá nosná prepáška), uši (odstávajúce, veľké), brada (vysunutá, predelená, s jamkou), či bol alebo nebol zarastený, prípadne obočie (husté, zrastené), ako sa vyjadroval, či mal rečovú vadu, nejaký prízvuk, dialekt, možno nejaké poruchy motoriky (potácanie, krívanie), špecifiká chôdze, tetovania, jazvy, ak použil zbraň, možno niečo k jej opisu, samozrejme odkiaľ prišiel, ktorým smerom unikal, proste všetko, čo by mohlo policajtom, kriminalistom pomôcť,
• snažiť sa nepodľahnúť panike (sústredenie sa na „tu a teraz“, pomáha hlboký nádych a výdych),
• páchateľovi sa nevyhrážať udaním na polícii, aby sme ho neprovokovali k závažnejšej forme konania (aby v panike nezvolil formu fyzickej likvidácie, nedošlo k „umlčaniu obete“).

Domáce násilie

Čo robiť v prípade, ak sme obeťou domáceho násilia?

• odporúčame mať po ruke informácie o krízových centrách, telefonických linkách podpory a iné, ktoré je možné získať na internetu, ale aj prostredníctvom polície,
• privolať políciu a neváhať oznámiť udalosť skôr než sa násilie vystupňuje,
• o probléme je potrebné rozprávať s okolím, zdôveriť sa a požiadať o pomoc svojich blízkych (rodinu, priateľov).

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom násilia?

• svedectvo je dôležité najmä do budúcna, aby mohla polícia takémuto páchateľovi zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti,
• poskytnutie svedectva chráni ostatných pred prípadnou recidívou a samozrejme pomáha k zadržaniu alebo vypátraniu páchateľa,
• ochota svedčiť a poskytnúť obraz o násilnom trestnom čine je jedným z predpokladov, aby mohol byť násilník postavený pred súd a za svoje konanie niesol zodpovednosť,
• neváhať ihneď privolať políciu a udalosť oznámiť, pretože ide o bezpečnosť obetí domáceho násilia, ktorými môžu byť aj deti,
• obeti násilia poskytnúť podľa možností prvú pomoc, ak si to situácia vyžaduje a psychicky ju podporiť, netváriť sa, že sa nič nedeje, že o ničom nevieme a dať najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva, je vhodné situáciu nezľahčovať jej bagatelizovaním, nepoužívať terminológiu, ktorá vec zjednodušuje nahrádzaním násilia zjemňujúcimi slovami, ako hádka, konflikt a podobne.

Znásilnenie

Ako predchádzať znásilneniu?

• vyhýbať sa opusteným miestam bez pohybu ľudí, tiež odľahlým parkom s neprehľadnými plochami a miestam, kde sa zdržiavajú podozrivé osoby (pod vplyvom drog, alkoholu, a podobne),
• vo večerných hodinách sa vo všeobecnosti vyhýbať „rizikovým“ miestam a je tiež vhodné nemať v slúchadlách nahlas pustenú hudbu, ktorá znižuje našu ostražitosť,
• do bytového domu nevstupovať sama, ale požiadať niekoho o doprovod (aj v dome, kde máme bydlisko sa môže ukrývať násilník a čakať na príležitosť),
• byť opatrný v spoločnosti, kde sa konzumuje alkohol, prípadne sa jej úplne vyhnúť, pretože alkohol môže podporovať násilné správanie útočníka,
• nedávať zmiešané sexuálne signály, teda zbytočne neprovokovať,
• byť pripravená na nutnú obranu, mať poruke v pohotovosti napríklad slzný sprej a podobne,
• nezostávať sama a chodiť vždy v sprievode priateľov alebo známych osôb,
• psychológovia tiež odporúčajú dôverovať svojim inštinktom.

Čo robiť, ak dôjde k znásilneniu?

• je potrebné zabezpečiť miesto činu, nehýbať s vecami a nikoho do príchodu polície na miesto nepustiť,
• veci ako oblečenie, či posteľnú bielizeň neprať, sú potrebné kvôli stopám,
• ihneď znásilnenie oznámiť polícii (v praxi sa totiž stretávame s prípadmi, že obete nahlásia znásilnenie až po niekoľkých dňoch, čo sťažuje dôkaznú situáciu),
• pri znásilnení je potrebné zvážiť svoje možnosti obrany (na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa),
• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
• snažiť sa nepodľahnúť panike,
• nevyhrážať sa páchateľovi, že bude udaný na políciu,
• zdôveriť sa svojim blízkym (rodina, priatelia), prípadne zavolať na telefonickú linku podpory,
• psychológovia odporúčajú „prebrať nad svojim životom opäť kontrolu“, čo znamená robiť svoje vlastné rozhodnutia.

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom znásilnenia?

• vždy je potrebné zvážiť svoje možnosti brániť obeť znásilnenia, či sa obranou nevystavíme riziku, najmä ak má útočník zbraň,
• je potrebné okamžite volať pomoc a privolať políciu, nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný (takzvaná „rozptýlená zodpovednosť“),
• zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
• využiť modernú technológiu na zachytenie páchateľa ako aj samotného incidentu s ohľadom na svoju vlastnú bezpečnosť (fotografovanie, videozáznam mobilným telefónom, prípadne kamerou, či fotoaparátom, ak je k dispozícii).

Čo často obete násilia prežívajú?
    Podľa psychológov je normálne, ak osoby, ktorých reakcie boli poznamenané intenzívnym strachom, bezmocnosťou alebo hrôzou, opätovne prežívajú traumatickú udalosť v spomienkach, snoch a vyhýbajú sa podnetom, ktoré traumu pripomínajú. Takýto stav môže trvať aj šesť mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Ide však o normálnu a prirodzenú  reakciu na nenormálnu situáciu. Pre zmiernenie následkov traumy je vhodné obrátiť sa na odborníka (psychológ, psychiater). Takúto pomoc by mali vyhľadať osoby, ktoré zažili alebo boli svedkom udalostí, týkajúcich sa zabitia, vyhrážania sa alebo ublíženia na zdraví inej osobe, tiež ak boli vystavené výnimočnému psychickému alebo fyzickému stresu počas kratšieho alebo dlhšieho časového obdobia.

zdroj: KR PZ
foto: ilustračné - b-change.me